Tretia poznámka o Desatore
Svätiť sviatočný deň? Ako…? Čo to znamená? Spomeň si na to, aby sviatočný deň svätil a ctil je znenie tretieho prikázania z DESATORA, ako si ho väčšina z nás pamätá z hodín náboženstva alebo z toho, ako nám to vysvetľovali rodičia.
Piatok, sobota alebo nedeľa?
Ide aj o to, ktorý je ten sviatočný deň, keď tri veľké monoteistické náboženstvá ho určili na piatok v islame, sobotu v židovstve a na nedeľu v kresťanských komunitách?
Ak má toto prikázanie prehovoriť zrozumiteľnou rečou aj k dnešnému človeku, treba povedať, že človek potrebuje odpočívať a potrebuje naberať nielen fyzické sily, ale aj vnútorný pokoj a nadhľad k tomu, aby dnešný živoť zvládal. Preto je potrebné vyčleniť jeden deň v týždni, aby sme mali čas na seba, na rodinu, priateľov a sebareflexiu. Aby sme vedeli odkiaľ a kami ideme.
Potrebujú nás naši rodičia, naše deti, priatelia, potrebujeme sa stretnúť so sebou my sami. Pri dobrej knihe, prechádzke v prírode alebo pri čítaní a diskusii nad textami, ktoré nás oslovujú, divadelnom predstavení, filme, koncerne či návšteve bohoslužieb.
Človek potrebuje mať niečo posvätné, osobné a vnútorné kam sa vracia zbierať sily a koncentráciu pre každodenný výkon a plnenie povinností.
Práca v nedeľu
Sú samozrejme aj profesie, ktoré majú veľmi nepravidelný pracovný čas, lebo musia byť v strehu v službe spoločnosti stále: lekárky, lekári, hasiči, policajti, záchranári ale v dnešnej dobe aj preto, že sviatočný deň môže byť rôzny aj obchody, reštaurácie.
Kľúčom k vnútornej sile a ľudskosti je vzájomné porozumenie a rešpekt voči tomu, čo nám sviatočné chvíle chcú ponúkať. Aby sme na to nezabudli, práve preto je v Dekalógu aj tento príkaz.
Nielen do kostola
Príkaz svätiť sviatočný deň neznamená len to, že ideme z povinnosti do kostola či na náboženské obrady.
Je to imperatív nezabudnúť na to, že za život vďačíme niekomu väčšiemu a mocnejšiemu a že tajomstvo života nás má viesť k skromnosti, pokore a k vedomiu spolupatričnosť s inými. Blízko nás alebo na druhom konci sveta.