Druhá poznámka o Desatore
Kultúra vyjadrovania a kultúra komunikácie sa dnes ocitla kdesi v suteréne. Druhé prikázanie Desatora vyjadruje práve potrebu disciplíny mysle a vyjadrovania postojov pri komunikáci v súkromí, doma či na verejnosti.
Boh, GOD, Gott…
Brať „Božie meno nadarmo“ v klasickom katechizme znamená „regulovať“ nemiestne a neúctivé používanie slova „BOH“ a jeho obmien. Ale ide aj o vulgarizmy, ktoré sa spájajú s negatívnymi a ofenzívnymi obsahmi.
V zásade ide o to, že naše slová sú odrazom nášho vnútorného sveta, myslenia a mentality.
Tá sa prejavuje následne v našej komunikácii a konaní. Nejde len o sebaovládanie a sebakontrolu. Ide aj o aktívnu kultiváciu našej komunikácie doma či na verejnosti.
Ak si úprimne priznáme, že násilné a expresívne slová otvárajú cestu aj agresívnemu konaniu a násiliu, máme šancu pohnúť sa z dnešnej situácie dopredu.
Prívlastok „kresťanský“
Zvlášť je zaujímavé sledovať ako sa v politickej debate používa často prívlastok súvisiaci s kresťanstvom na označovanie rôznych strán či aktivít alebo ako sa niektorí predstavitelia odvolávajú na rôzne kresťanské tradície alebo princípy.
Praktické postoje, ktoré zneužívajú náboženskú terminológiu
Pri pohľade na ich praktické postoje voči korupcii, ich vyjadrovanie či politickú kultúru alebo ich osobný život vidíme, ako to kontrastuje. Najviac bije do očí príbeh predsedu parlamentu Borisa Kollára a jeho otcovský profil. Ten naozaj nie je v súlade s kresťanskou etikou. Aj to je v praktickej rovine popretím a nerešpektovaním tohto prikázania.
Ak človek nemá voči Najvyššiemu a usmernenia, ktoré sa viažu práve na Desatoro prakticky popiera, používa odvolávanie na vieru, Boha či kresťanské tradície „nadarmo“.