Viac ako polovica členov slovenských cirkví a náboženských spoločností sa nestotožňuje s učením spoločenstiev, ktorých sú členmi.
Prieskumy verejnej mienky sa robia, aby sme z nich v čase odčítali trendy spoločenských pohybov. V priebehu rokov sa dajú trendy opísať, ak sú otázky aj spôsob získavania odpovedí identické. Z výsledkov tých najnovších vyplýva, že naša spoločnosť má silne zakorenené sklony nehľadať nové riešenia.
Najviac bije do očí návrat k Ficovi. Líder strany Smer-SD by nemal mať po všetkých známych a publikovaných zisteniach z jeho pôsobenia vo verejnom priestore ambíciu riadiť túto krajinu. Ak by ju predsa len mal, vedela by ju emocionálne, sociálne a intelektuálne zrelá osobnosť identifikovať ako neprimeranú.
Po všetkých zisteniach orgánov činných v trestnom konaní sa Kočnerov sused z neobyčajnej bytovky s názvom Bonaparte a jeho strana Smer drží na čele prieskumov volebných preferencií. Pravdepodobní voliči Ficovej strany nechápu, čo znamená bývať v bytovke právoplatne odsúdeného Bašternáka či mať za suseda v mramorovom bunkri Mariana Kočnera. Veď podľa dostupných údajov aj viac ako polovica obyvateľov Slovenska býva v bytovkách a nevyberá si susedov.
Naši slovenskí „Ťapákovci“ v „Kocúrkove“ uprednostňujú takzvané tak trochu konzervatívne a napravo od stredu riešenia všetkého. Alebo skôr „naše“ vychodené cesty kultúrnych, rasových, náboženských a národnostných predsudkov.
Aj iné zdroje skúmajúce postoje obyvateľov Slovenska opakovane ukazujú, že sa bojíme cudzincov, islamu, homosexuálne orientovaných mužov a žien, autoritárske spôsoby sú nám bližšie ako liberálne hľadanie cesty k osobnej zodpovednosti.
Nové výzvy vrátane vojny, ktorým sme doteraz ako spoločnosť neboli vystavení, sú preto o to náročnejšie. Neboli sme konfrontovaní s témou migrantov, mladých fašistov ani s tým, či sa lesby a gejovia majú domáhať svojej dôstojnosti. Údajne je to ohrozenie našich hodnôt, tradícií a viery.
Tento fakt je dôležitý aj preto, aby sme k nemu zaujali postoj nielen pri opisovaní súčasného stavu, ale aj ako výzvu dopracovať sa k postoju, ktorý zodpovedá univerzálnejším kritériám vzájomnej zodpovednosti, či ako sa o tom vzletne hovorí v teologickom alebo náboženskom zmysle, k vzájomnej láske a porozumeniu. Sociológovia hovoria o súdržnosti spoločnosti, meria sa index šťastia či dôvery, sklony veriť neovereným informáciám.
Čo iné vyjadruje kresťanskú lásku – volajme ju biblicky agapé – v každodennom živote merateľnejšie ako otvorenosť, solidarita a vzájomná podpora? Uzavretosť a kolektívny egoizmus nenávisti k iným národom, názorom, konfesii či sexuálnej orientácii sú ich otvoreným popretím.
V ideálnom svete je štandardom spolupráca
Modernú spoločnosť so snahou o toleranciu a spoluprácu všetkých nepovažujeme v ideálnom svete za ohrozenie tradičných hodnôt. Naopak. Je to pozvanie k spolupráci a spolužitiu pre všetkých nad rámec toho, čo sme poznali doteraz.
Oficiálnym cirkevným ústrediam dochádza dych. Ale nie všetkým. V Nemecku sa aj katolíci rozhodli od roku 2026 požehnávať spolužitie párov rovnakého pohlavia cirkevným obradom. Samozrejme, pri obrade uzatvárania manželstva.
Sloboda je teda tu. Svet sa bude diskusii synodálnej cesty v Nemecku prizerať. Aj pápež František bude musieť po mediálnych anekdotách povedať vážne slovo.
Nemeckí katolíci postavili svetovú cirkev pred vážne rozhodnutie. Nadšenie alebo skôr pocit úľavy a nádeje sa šíri medzi neheterosexuálnymi veriacimi v Nemecku aj po celom svete. V rozhodnutí nemeckých katolíckych biskupov vidia prorocký krok.
Biskupi sa v dialógu s katolíckou verejnosťou rozhodli prijať realitu vedeckého poznania a jeho spoločenských presahov. Nebránia sa už genetike, medicíne, psychológii ani sociológii. Stoja takpovediac pred kopernikovským obratom v mikrokozme stvoreného sveta. O jeho Stvoriteľovi, mimochodom, tiež zatiaľ presne nevieme, či je to muž, alebo žena.
Ľudia, ktorí sa neboja vo svojej práci a živote vyhodnocovať fakty a dávajú ich do kontextu s tým, čo prežívajú a vidia okolo seba, stoja často pred dilemou, ako zladiť svoje svetonázorové a hodnotové preferencie s osobným názorom či tušením.
Ideologická teológia namiesto otvorenej vedy
Na rozdiel od nemeckého procesu synodálnej cesty hľadania nových prístupov slovenské cirkevné ústredia siahajú namiesto dialógu po prostriedkoch, ktoré pomáhajú udržať doterajšie zaužívané interpretácie.
Deje sa to z viacerých dôvodov. Hlavný je v tom, že sa teológia na slovenských univerzitách neotvorila vedeckej metóde, namiesto toho uviazla v ideologickom rámcovaní cirkevnej náuky bez vnútorného a interdisciplinárneho dialógu.
V dialógu sa rodia spoločné kompetentné stanoviská, kde viera a osobné presvedčenie môžu nájsť aj oporu v odbornosti. Vo chvíli, keď sa stretávajú s dilemami na úrovni etiky a morálky, obracajú sa na autority v akademickej, spoločenskovednej alebo v náboženskej sfére.
Cirkevné spoločenstvá pre ustrnutie v dogmaticky uzavretých pozíciách nedokážu prispieť ku konštruktívnemu dialógu. Teológia ochudobnená o slobodu akademického hľadania nových záverov a riešení nevie prispieť k tomu, aby sme sa ako spoločnosť pohli k novej kultúre spolužitia a solidarity s ľuďmi, ktorí sú iní ako väčšina.
Hodnotové ukotvenie takejto debaty uviazlo v strachu z menšín či zástupných problémov a ich démonizovaní. V tomto smere sa najčastejšie vynárajú témy spojené s prežívaním sexuality, rodinného života, manželstva a jeho definície, LGBTIQ+ ľudí, antikoncepcie, reprodukčného zdravia či postavenia a práv žien.
Naše príležitosti a alternatívy
Pri hľadaní nových ciest nejde nevyhnutne o protináboženské či proticirkevné postoje. Ako inak by sme vysvetlili fakt, že mnohé cirkvi vo svete, najnovšie nemecká rímskokatolícka cirkev, nevidí na požehnávaní partnerstiev osôb rovnakého pohlavia niečo, čo by popieralo kresťanskú vieru.
Slovenskej verejnosti však skupina angažovaných kresťanov predkladá len dva krajné postoje. Človek je z ich pohľadu iba veriaci alebo neveriaci. V dnešnom pestrom svete zabúdame na alternatívy, ktoré sa v našej spoločnosti ukazujú čoraz častejšie.
Občan môže byť veriacim aj neveriacim heterosexuálnym mužom a otcom rodiny a môže mať porozumenie pre homosexuálne orientovaných spoluobčanov, ktorí sú rovnako ako on veriaci či neveriaci a spoločne sa môžu snažiť o sociálnu spravodlivosť, vymožiteľnosť práva, riešenie situácie rómskej komunity. Navrhovať riešenia v oblasti zdravotníctva či školstva, starať sa spoločne o udržateľný rozvoj národných parkov či sa pri rovnosti šancí snažiť podnikať či inak spoločensky angažovať.
Nápoveď z Nemecka
Odpoveď na otázku, či veriaci príslušníci cirkví môžu byť liberálmi alebo socialistami, je pomerne zrejmá. Liberálny socializmus alebo socialistický liberalizmus sú legitímnymi voľbami či preferenciami ľudí, ktorí sa snažia v priestore ekonomickej slobody hľadať aj priestor na solidaritu a rovnosť všetkých okolo. A odpoveď na nevypovedanú otázku, či kresťania môžu byť demokrati alebo socialisti, dáva dlhé roky aj nemecká únia kresťanských demokratov a kresťanských socialistov.
Aj preto by som ako veriaci človek chcel povzbudiť veriacich v našej krajine k odvahe nepodliehať len interpretácii viery, ktorú ponúkajú veľké cirkvi a im lojálni verejní činitelia. To, že ľudia okolo poslankyne Záborskej, Krajniaka či Čepčeka ponúkajú svoje interpretácie ako jediné správne pre život veriaceho človeka, ešte neznamená, že je to naozaj tak a že sa na tom nedá nič zmeniť.
Veriaci človek vie, že učenie cirkvi nevyjadruje jeho úroveň poznania a pohľadu na svet a na život v ňom. Viac ako polovica členov slovenských cirkví a náboženských spoločností sa nestotožňuje s učením spoločenstiev, ktorých sú členmi.
Spoločenské predsudky a kresťanský národný populizmus nahráva pohodlnému väčšinovému vkusu. Cirkvi ich často svojím učením, tak v dejinách, ako aj dnes, skôr konzervujú ako uvoľňujú. Ako veriaci ľudia nemusíme čakať na vonkajšie oslobodenie a odkliatie cirkevným schválením a môžeme vykročiť do života v slobode už dnes.
Pamätám si mojich učiteľov a sprievodcov, ktorí žili v slobode bez ohľadu na to, čo hovorila a robila Štátna bezpečnosť. Havlovské strašidlo disidentov a občianska neposlušnosť obchádzajúce neslobodný režim boli aj za komunizmu vyjadrením stavu vnútornej slobody všetkých, čo ju vnímali ako stav duše, a nie bezkonfliktný stav „wellbeingu“.
Odvahu byť samými sebou a ochotu s otvorenosťou k hľadaniu nových odpovedí nájdeme len hlboko v sebe a v osobnej zodpovednosti za lepší svet. Práve takto spoločne prekreslíme mentálnu mapu našej spoločnosti. Viera nie je niečo magické a nehybné.
V reflexii a procese poznávania sa dostáva aj viera človeka na novú úroveň, a preto intelektuálne poctivé poznanie pretvára aj veriaceho človeka a jeho postoj k svetu. Organizované náboženstvo a mocenské záujmy cirkevných ústredí v minulosti aj v prítomnosti nešetrne a autoritatívne vstupovali do životov ľudí, ktorí mali odvahu ísť svojou cestou.
Dnes majú umlčaní či upálení reformátori cirkví aj heretici z minulosti veľa živých tichých spoločníkov a prešliapaná cesta svedkov viery, ktorí nečakali storočia na cirkevné schválenie svojho poznania, je aj našou cestou tu, na Slovensku.
Žiť v slobode a pravde už dnes
Posledný vývoj ukazuje, že sa nedelíme na veriacich a ateistov. Slovensko nie je čierno-biele. Treba sa nám aj v praktickom živote posunúť k chápaniu smerom k novým kategóriám ľudí, ktorí sa nedefinujú podľa toho, či a do akého kostola chodia alebo chodili ich starí rodiča.
Dnes ako veriaci a vzdelaní ľudia so svojimi skúsenosťami a horizontmi máme povinnosť žiť v pravde toho, čo nám prinieslo ľudské poznanie aj stáročná múdrosť života, a vymeniť prikrčenú úslužnosť a naučenú bezmocnosť za život v pravde.
Preto aj my máme povinnosť – podobne ako nemeckí katolíci – v pravdivosti vedeckého poznania ako dobrodružstva s otvoreným koncom spolupracovať na budovaní krajiny, ktorá bude silnejšia práve tým, že sa nebude báť krížom-krážom spolupracovať pri hľadaní nových odpovedí na staré otázky. Bude to lepšie pre naše rodiny, školy, nemocnice aj pre celkový pocit z toho, v akej krajine chceme žiť.
Inovatívny potenciál našej krajiny je zakliaty práve v tejto osobnej odvahe každého veriaceho človeka žiť v slobode už dnes. Nie, až keď k tomu vydajú oficiálny pastiersky list.
Paradoxne, aj odvaha opustiť Ficove istoty a krok do budúcnosti súvisia práve s tým, či slobodu nájdeme v sebe, alebo sa vrátime do bytoviek, kde vedľa seba bývajú usvedčení zločinci a predseda vlády, ktorý im ponúkol svoj bezpečný tieň.
Text pôvodne uverejnený v denníku SME