Je čas na ešte nežnejšiu revolúciu, ako bola Nežná.
Pamätám si. Bol som vtedy študentom LF UK v Bratislave. Takto nás strašili aj komunisti. Nepriateľmi nášho socialistického zriadenia, nepriateľmi ľudu, imperialistami, disidentmi a zahraničnými agentmi z USA, Vatikánu, Slobodnej Európy či Hlasu Ameriky.0
Exsúdruhovia sú späť
Kto nás vtedy strašil? Spolusúdruhovia Roberta Fica, vtedajšieho člena komunistickej strany. To oni nás strašili. Skrývali sme materiály študentského hnutia a na chodbách ŠD Družba sme každú chvíľu počúvali konšpiračné a poplašné správy, že nás opäť obsadia Rusi. Hoci sme boli aj tak obsadení. Kariérny straník, ktorým je dnešný slovenský premiér, nič nezabudol. A nič sa nenaučil.
A áno, priznávam. Mali sme vtedy strach, preto bola revolúcia nežná. Nechceli sme násilie vtedy, nechceme násilie ani dnes. Mal som vtedy dvadsať rokov. Dnes som otec rodiny a mám okrem rokov aj dve dospievajúce dcéry.
Nenásilie a nádej sú silnejšie ako strach
Nenásilie a empatia naplnená láskou tradične víťazí nad hrubou silou. Aj keď to trvá zdanlivo dlhšie. No nie je to dlhé. Nenásilie má zmysel. Práve násilie je začiatkom utrpenia bez konca.
Slovensko si takýmto vyvolávaním strachu a privolávaním násilia nemôžeme nechať uniesť. Spojme sa v spolupráci, v odhodlaní aj v modlitbe pre a za Slovensko. Pravda víťazí. Niekedy už na tretí deň. To je moja viera.
Víťazstvo ako proces
Poučenie z minulosti mi však hovorí, že musíme myslieť na to, čo bude deň po tomto víťazstve, ktoré ešte musíme demokraticky a nenásilne vybojovať. A ktoré chyby by sme už nemali opakovať. Ako nadobudnúť sebavedomie a vystužiť vnútornú odolnosť jednotlivcov aj spoločnosti voči strašeniu nevraživosťou a modernitou. A nájsť v sebe silu veriť ľuďom dobrej vôle a odmietnuť všetko to, čo nás k tomuto nezrozumiteľnému chaosu priviedlo. A spolupracovať.
Uverejnené v denníku SME