Treba odkliať aj slovenskú minulosť.
Známe konštatovanie Edmunda Burka o tom, že na to, aby triumfovalo zlo, je potrebné jedine to, aby dobrí ľudia nespravili nič, zažíva dnes renesanciu. Iná jeho obmena vraví o tom, čo zmôže jednotlivec. Edmund Burke hovorí, že nikto nerobí väčšiu chybu ako ten, kto nerobí nič, lebo môže spraviť len málo.
Ako sa stratila citlivosť
O tom, ako sa kresťanský antisemitizmus rodil aj z teologických interpretácií, hovoril okrem odvážnejších teológov v roku 2000 aj vatikánsky dokument Memoria e riconciliazione – la Chiesa a le colpe del passato. Kresťanský antisemitizmus, ktorý v Židoch videl vinníkov smrti Ježiša Krista, spravil v bežnej dušpastierskej práci na farách a školách zo židovského národa vrahov v očiach kresťanov. Kolektívne a evidentne zjednodušene. O zradných Židoch hovorili aj veľkonočné liturgické texty.
Stačilo to, aby sa vo svedomí kresťanov stratila citlivosť na násilie, krivdy a genocídu. Jednoduché prikázanie nezabiješ sa takto začalo prehliadať.
Genocída sa začala najskôr v Tretej ríši a potom v celej Európe vrátane Slovenska nabrala obludné rozmery. Židia si podľa kresťanskej ľudovej zbožnosti zaslúžili to, čo sa im dialo. Za to prebrala teologická komisia pod vedením Josepha Ratzingera za pontifikátu Jána Pavla II. v zmienenom dokumente zodpovednosť. A ospravedlnila sa za túto historickú vinu rímskokatolíckej cirkvi.
Pomýlená verejnosť a Tiso
To je príklad, ako aj taká inštitúcia, akou je rímskokatolícka cirkev, cez ideologicky používanú teológiu môže pomýliť široké masy až tak, že si nevšimnú, schvaľujú a dokonca sa aj pridajú k do neba volajúcim zločinom, predsudkom a ich šíreniu. Teológia, ktorá prestane byť otvorenou akademickou disciplínou, stane sa ideológiou a nepomáha ceste k pravde, sa dostáva do služby neľudského konania zdôvodneného paradoxne náboženským presvedčením.
Slovenský prezident Jozef Tiso je v tomto prípade zosobnením toho omylu, ktorý si rímskokatolícka cirkev na Slovensku nedokázala priznať ani počas procesu s ním pred Národným súdom a nie je toho schopná ani dnes.
Jozef Tiso nikdy nebol cirkevne súdený za spoluprácu pri genocíde občanov štátu, ktorého bol prezidentom. Pritom aj podľa vtedy platnej cirkevnej legislatívy mohol byť za preukázané skutky potrestaný v krajnom prípade exkomunikáciou aj zbavením kňazského stavu. Nestalo sa. Jozef Tiso aj pred súdom stál v kňazskom odeve a trval na správnosti svojho konania bez ľútosti a sebareflexie.
Výnimky potvrdzujúce pravidlo
Holokaust je prípadovou štúdiou takéhoto zlyhania ultrakonzervatívnej a klerikálnej teologickej interpretácie, ktorá v Židoch videla vrahov Ježiša Krista, a tak to aj medzi ľuďmi v bežných kázňach členovia cirkvi počúvali. Opak bol skôr výnimkou.
Vo svete aj na Slovensku však boli bežní kresťania, kňazi, teológovia a pastori, ktorí sa prevládajúcemu antisemitizmu, aj kresťanskému, a ľudáckej či fašistickej propagande vzopreli.
Nemecký protestantský teológ Dietrich Bonhoefer sa dokonca osobne zapojil do prípravy neúspešného atentátu na Adolfa Hitlera. Zaplatil za to životom. Bol popravený 9. apríla 1945 v koncentračnom tábore Flossenbürg. Na Slovensku sa v súvislosti s odmietnutím antisemitizmu spomínajú biskupi Gojdič a Buzalka. Na druhej strane, biskup Ján Vojtaššák sa aktívne osobne zapojil do arizácie židovského majetku.
Každoročné výročie oslobodenia koncentračného tábora v Ovienčime sa dnes pripomína ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Je to deň spomienky na šoah. Ak sa aj tohto roku v Osvienčime stretli verejní volení zástupcovia krajín sveta, je to opäť príležitosť zmobilizovať sily a neostať ľahostajným k súčasnému dianiu.
Toto dianie je kontextom procesov, ktoré sa odohrávajú s pozadím necitlivej a voči propagande neodolnej verejnosti. Práve preto medzi pozvanými nesedel Vladimir Putin. On sa dnes najzreteľnejšie stavia do úlohy hovorcu tých, ktorí vymenili pri maskovaní svojich imperiálnych ambícií židovskú menšinu za nového fackovacieho panáka.
Stali sa ňou iné menšiny, ktoré majú vo verejnom priestore prijať osud zástupnej obete židovského národa z prvej polovice 20. storočia.
Migranti, cudzinci, LGBTI+ ľudia, feministi alebo dokonca Európska únia v populistickej propagande politikov s autoritárskymi sklonmi nahradili práve židovskú menšinu označovanú počas holokaustu šesťcípou hviezdou.
Nové účesy na tých istých hlavách
Fašisti dnes prestali aj na Slovensku nosiť uniformy a účesy podobné jednotkám SS. Chodia v slušných oblekoch a s účesmi, ktoré ich nedemaskujú okamžite. Pochopili, že im pri dosahovaní cieľov ide o účel, ktorý svätí prostriedky.
Ide o to, aby na ceste k autokratickej moci nasýtili svoje publikum tou porciou nevraživosti a lži, ktoré jednotlivcom a mase nasledovníkov pomôže presunúť vlastnú zodpovednosť za stav sveta v malom i veľkom na niekoho, kto si to „zaslúži“. Navyše veľmi často takto prekrývajú vlastnú neschopnosť alebo temnú či niekedy aj kriminálnu minulosť vidinou imunity a beztrestnosti.
Túto víziu naplnia, keď sa zmocnia v demokratickom zápase moci, aby si ju následne nedemokraticky uzurpovali a udržali sa pri nej za každú cenu čím dlhšie.
Ako teológ vnímam práve spiaci potenciál a povinnosť nájsť spôsob a cestu k otvoreným interpretáciám minulosti aj na úrovni biblických a teologických textov. V dnešnom svete šírenia lží, strachu a nevraživosti môžu zvyšovať našu citlivosť a solidaritu so slabšími a prenasledovanými.
Výklad textov v novom kontexte poznania historických, spoločenských aj prírodných vied musí smerovať k možnému novému teologickému poznaniu. Biblický text podľa iného textu Pápežskej biblickej komisie nemá byť používaný len ako citácia (dicta probantia) na dokazovanie vlastnej ideológie. K tomu práve vedie interdisciplinárny prístup k biblickým textom aj k prekonaným teologickým interpretáciám.
Nedorozumenie, ktoré treba vysvetliť
Namiesto mlčania a falošnej úcty k Tisovi a cirkvi sa treba podujať prakticky odkliať aj slovenskú minulosť. Nie náhodou bol „úspech“ Jozefa Tisa v cirkvi aj vo verejnosti postavený na tom, že bol študovaným doktorom morálnej teológie. Jeho takto teologicky a kresťansky zdôvodňovaný antisemitizmus bolo ťažké teologicky spochybniť. Prakticky uplatňoval v politike tie kroky, ku ktorým dôsledné uplatňovanie doktríny rímskokatolíckej cirkvi viedli.
Toto historické tragické „nedorozumenie“ môžeme prekonať postupným zvyšovaním citlivosti a spoluprácou. Sebareflexia a spolupráca pomôže aj slovenskej spoločnosti v kritickej miere nadobudnúť odolnosť a identifikovať takéto miesta v našich dejinách. Nové poznanie sa tak stane súčasťou našej prítomnosti. Bude to tak bez ohľadu na to, či sme teológovia, právnici alebo historici.
Je to začiatok lekcie ľudskosti, dôstojnosti a rovnosti: nie je to kultúrno-etická téma. Je to otázka života v pravde. Temnú silu predsudkov a historickej zodpovednosti môžeme premeniť na zmysluplnú budúcnosť rešpektu, spolupráce a úcty voči každému človeku.
Odolnosť proti nábožensky motivovanému prikrášľovaniu histórie a dezinformovaniu o nej nám pomôže identifikovať aj ďalšie podobne motivované omyly dnešnej nesprávnej teologickej reflexie a zavčasu rozpoznať jej aktuálne omyly. Kým je ešte čas predísť tragickým následkom.
Uverejnené v denníku SME 9. februára 2025