Schopnosť významnej časti slovenskej verejnosti rozpoznať ľavú ruku od pravej a realitu od choromyseľnej fikcie je významne paralyzovaná.
Psychológovia Jozef Hašto a Anton Heretik na bezpečnostnú koaličnú radu pozvaní neboli. To znamená, že ostávame rukojemníkmi bezpečnostnej rady a jej dramaturgov, ktorí konajú tak, ako keby boli nedávno po noty v ruskom zahraničí. V Moskve. Ak by boli kremeľskými zahraničnými agentmi, nekonali by inak. Časová následnosť služobných súkromných ciest aj eskalácia napätia vzťahov s Ukrajinou či rastúce napätie a nejednota v koalícii tejto hypotéze významne „nahrávajú“.
Traumatizácia spoločnosti strachom
Strašia spoločnosť, svojich voličov, no zvlášť svojich koaličných „váhavcov“ scenárom, čo už použili počas pandémie pri organizovaní svojich protestov, ktoré prispeli k tomu, že parlamentné voľby v roku 2023 sa konali predčasne. Boja sa celkom odôvodnene, že sa niečo podobné stane teraz im. Spanilá jazda strašidelných monológov predsedu vlády Fica nie nepodobných kovidovým plačovkám iného predsedu vlády Matoviča pokračuje. Pridali sa k nemu prezident aj zastupujúci predseda parlamentu. A dvaja Gašparovci.
Ak majú ľudia ako Fico a Matovič takýto až „magický” vplyv na verejný priestor, ukazuje to, že odolnosť významnej časti slovenskej verejnosti rozpoznať ľavú ruku od pravej a realitu od choromyseľnej fikcie je významne paralyzovaná. Je potrebné nájsť účinný spôsob, ako sa obrátiť na verejnosť. Lebo sú to ich voliči. To je tá časť verejnosti, ktorá takýchto ľudí vo verejnom priestore „drží”. Musíme sa pokúsiť jej to zrozumiteľne a vytrvalo vysvetľovať.
Hľadanie blízkosti
Pozornosť treba obrátiť na ľudí a vybaviť ich schopnosťou nájsť cestu od obrazoviek a displejov k sebe samým a blízkym, na ktorých im záleží. To sa ukazuje ako najreálnejšia šanca, ako zbaviť lídrov ako Fico a Matovič ich „kúzla” spasiteľov národa. Lebo ako vidíme, na lídroch záleží. Tento zápas o Slovensko bude víťazný, ak zbavíme verejnosť závislosti od konzumácie lživého obsahu, ktorý v nás produkuje nevraživosť, strach a nenávisť.
Zastavme sa a využime možnosť zmeny našej krajiny na lepšie miesto pre život. Nezostupujme do podsvetia a suterénu nenávisti a násilia. Nenechajme sa stiahnuť tam dole, kam nás ťahajú tí, čo chcú riešiť situácie čo i len slovným fackovaním detí či „lopatami“. Ak sebakritiku a odporúčania odborníkov moderovať svoje slová a správanie odmietajú vytrvalo dôležití toxickí jednotlivci vo vedení štátu, nakazí sa tým postupne stále väčšia časť našej spoločnosti. To je Slovensko dnes.
Spolupráca
Receptom na prekonanie tohto stavu je spolupráca. Prekonávajme ju vzájomným počúvaním. Zbavme mágie a náboženského či politického populizmu zástupné témy, ktoré nás rozdeľujú. Hľadajme to, čo nás spája. Lož, nenávisť a nevraživosť môžeme prekonať vzájomným rešpektom, úctou k odbornosti a ľudskosťou. Buďme ľuďmi a vyžadujme ľudskosť od každého. Zvlášť od tých, ktorí vedú našu krajinu a jej inštitúcie. Od tých, ktorí sa pravidelne prihovárajú verejnosti ako naši lídri. Od tých volených, ale aj od tých, koho považujeme za odborné a ľudské autority.
To je výklad a obraz sveta, na ktorý sa pozerajú naše deti na svojich mobiloch a aplikáciách. Túžia ho realizovať vo svojom živote alebo naopak – utečú. Zľaknú sa prízrakov, ktoré ožili v realite. Stratia chuť v takejto spoločnosti žiť. Utekajú do vnútorného, virtuálneho alebo reálneho exilu. Siahajú si na vlastné životy alebo ohrozujú iných.
Odolnosť voči strachu je v nádeji
Nenechajme sa ani znechutiť. Slušnosť a odbornosť už dávno Slovensko nepotrebovalo tak nástojčivo ako dnes. Potrebujeme odolnosť nepodľahnúť lži diletantov a prázdnym sľubom šarlatánov. Potrebujeme pevnosť, aby sme dokázali vytrvať v tom, čo si vyžaduje veľa síl. Potrebujeme zdravú nádej, ktorej vieme nájsť v našich životoch reálne miesto bez toho, aby sme Slovensko opustili. Hľadajme to v sebe a buďme si navzájom oporou.
Písané pre DennikN