Čo každého nepriateľa vzdelaného a inovatívneho obnoveného Slovenska demaskuje, bude hrdosť na vlastnú „vychytralosť“.
Pri varení deťom na homeschoolingu a dospelým na home office ma pred pár týždňami zaskočil telefonát dobrej známej zo sveta vzdelávania. Je to zrelá a múdra žena, prírodovedkyňa s veľkým srdcom a mysľou. Veľmi si ju vážim. Úplne nahnevane reagovala na moje kritické a – uznávam – dosť prísne vyjadrenie ohľadom toho, ako sa jeden minister životného prostredia manipulatívne snažil vysvetliť, že ak odstúpi Igor Matovič, padne vláda, budú predčasné voľby a vráti sa mafia. Tento príbeh strašenia verejnosti máme v živej pamäti.
Všetci sme si pamätali aj rekonštrukciu Ficovej vlády. Vieme, že predčasné voľby sa nekonali, vláda dovládla celé funkčné obdobie. Teraz vidíme aj pokračovanie poplašnej prognózy o odchode Igora Matoviča z kresla premiéra. Všetky prognózy o tom, ako sa po odchode Matoviča z kresla premiéra zrúti Slovensko do anarchie, sa ukázali ako falošné.
Radšej hlupák ako klamár
Poslanec Kremský sa snažil vysvetliť dokonca na základe ústavy, ako odstúpenie šéfa vlády bude znamenať bezvládie. Nakoniec prijal radšej to, že je nekompetentný, ako to, že od začiatku klamal. Ťažko si vyberať. Po šiestich hymnách a demisiách odstúpil aj Igor Matovič. Bola zostavená nová vláda. Všetko ide ďalej. Scenár návratu mafie sa nenaplnil. Moje pošramotené kamarátstvo sa hádam zotaví. Musíme si s kamoškou zavolať. Sľúbili sme si prechádzku. To už však nie je predmetom tohto textu. Pokúsim sa vysvetliť, že som jej strachu rozumel, ale mal som iný názor.
Chcel by som sa pozastaviť pri tom, prečo sa pravda a úcta k nej ukazuje ako nepopulárna, hoci to je tradičná takpovediac evanjeliová hodnota. Pravda je popri Ceste a Živote jedným z opisných označení Najvyššieho v Jánovom evanjeliu. Pravda by mala byť žolíkom v ruke každého poctivého človeka. Nie je. Po minulom týždni sa ukazuje, že lož a pretvárka sú v hre viac, ako sme si boli schopní doteraz pripustiť. Paradoxne si však myslím, že to nie je také zlé a že toto pokrytectvo verejných činiteľov, ktorí predstierajú, že hovoria pravdu, hoci klamú, je našou nádejou. Pokrytci nechcú, aby sa na ich lži prišlo. Budú pôsobiť radšej ako počítačovo negramotný poslanec Mizík, ako by mali byť usvedčení z toho, že sa pretvarujú a nehovoria pravdu.
Machiavelliho slovenskí svätuškári
Pokrytectvo je biblickou kategóriou tzv. svätuškárov. Tých, ktorí svoju dvojakú morálku starostlivo maskujú a vedia, že pre verejnosť je potrebné hrať divadlo morálneho a bohabojného človeka. Je to ostatne aj Machiavelliho Vladár. Nie je potrebné byť skutočne morálnym človekom, je potrebné budiť v očiach ľudu dojem morálneho či ako sme si na Slovensku zvykli – slušného človeka. A predstierať takto podľa možností aj svoju konzervatívnu úctu k slovenskému kresťanskému duchovnému dedičstvu. Takáto predstieraná morálna kvalita je nádejou na úspech populistických krokov smerom k získaniu moci. Koniec Ficovej vlády bol nepravdepodobný. No už sme pri ďalšom míľniku. Stáli sme pred rozpadom koalície a jej dovtedy nenahraditeľný premiér je už expremiérom. Je to smutná dekonštrukcia reality.
Opakovaná lož sa ukazuje po jej demaskovaní ešte včera bezmocnými občanmi ako cestou k pravde ako poznaniu. Okrem poznania pravdy je však potrebný aj nový spôsob fungovania. Už sa nedá predstierať, že nepoznáme, čo sme spoznali ako pravdu. Pravda je etická a spoločenská hodnota. Táto pravda často nebude jednoduchá, no bude dôležitým spoločným menovateľom novej éry. Ide o éru po covide, po Ficovi, po Pellegrinim aj po Matovičovi. Nič nebude, ako bolo. Pripravme sa na to.
Pravda je životný štýl
Nebojme sa tohto kroku dopredu. Poznávacie znamenie je zdanlivo jednoduché. Je potrebné podľa poznanej pravdy aj konať. Čo každého nepriateľa vzdelaného a inovatívneho obnoveného Slovenska demaskuje, bude hrdosť na vlastnú „vychcanosť“. Táto hlboká bytostná lož demaskuje každého, kto vlastnú nevzdelanosť prekrýva. Napríklad odpísanou diplomovkou. Nie je to nič iné ako dymiaca zbraň v ruke páchateľa a dôkaz o neúcte k pravde o sebe samom a vlastných schopnostiach. To robí z jednoduchej ochoty hovoriť a žiť v pravde progresívnu hodnotu. Dá sa to. Som o tom presvedčený. A že sa pokrytci snažia navonok pôsobiť ako konzervatívni ochrancovia tradičných hodnôt, je len čerešničkou na torte.
Rakovina našej budúcnosti
Úcta k pravde, to je úcta vzdelaniu, poznaniu a múdrosti. A táto úcta je prvou podmienkou akéhokoľvek reštartu sveta vzdelávania, úcty k vedeckej práci a inovatívneho prístupu k osvojovaniu si poznania a jeho používania pre naše šťastie a prosperitu.
Vzory verejných činiteľov, ktorí sa podvodne dostali k akademickým titulom, ktoré sa namiesto puncu vzdelania a múdrosti stali len spoločenským doplnkom a ozdobou profesijného životopisu, majú rozkladnú silu. Usvedčení klamári a pokrytci vo verejných funkciách sú rakovinou spoločnosti a jej budúcnosti.
Takto hrubo opakovane prejavovaná neúcta k poznaniu sa bude bez odmietnutia šíriť deštrukčne ďalej. Naše deti nebudú potrebovať za vzdelaním cestovať, túžiť po svetových univerzitách či univerzálnom prepojení sveta poznania a múdrosti. Klamári inšpirujú len klamárov. Demotivujú poctivo a tvrdo pracujúce dievčatá a chlapcov v rajskej záhrade poznania, múdrosti a vedy. Chuť pracovať a žiť na krásnom Slovensku sa postupne vytráca. Vyštudované a svetaskúsené deti sa prestávajú vracať na Slovensko.
Som si istý, že svet vzdelávania sa bez pravdy, ktorá otvára oči a mysle, nezaobíde. A každý klamár z toho usvedčí sám seba vždy vtedy, keď podvádza a myslí si, že ostatní to nevidia. Túto hru na slepú babu je potrebné skončiť. Slovensko a svet vzdelávania nemôže ostať v područí pokrytcov len preto, lebo vtedy bola taká doba. A dnes je takáto.
Nestačí to len konštatovať, treba s tým niečo robiť. Každý prejav neúcty voči poznaniu, vede aj jej nositeľom je krokom späť. Pravda a poznanie sa preto ukazujú aj ako progresívne hodnoty.
- Hľadať
- Zdravím, Miroslav Kocúr