Toto video je o ľuďoch a miestach, ktoré sú pre mňa dôležité. Ukazujú odkiaľ som a kam idem. A čo mi na tejto ceste otváralo oči, myseľ aj srdce. Pridajte sa.
Na ceste autom, alebo už teraz JE TO JAZDA…ZDIEĽAJTE. Predstavujem sa 😉 Toto video je o ľuďoch a miestach, ktoré sú pre mňa dôležité. Ukazujú odkiaľ som a kam idem. A čo mi na tejto ceste otváralo oči, myseľ aj srdce. Pridajte sa. NA CESTE… … sú dôležité jednotlivé etapy, zastavenia a ľudia. Formujú nás skúsenosti, ktoré vieme zreflektovať. Sú zdrojom poznania a ďalšieho napredovania. Po rokoch práce s ľuďmi od prváčikov až po študentov vysokých škôl či mladých profesionálov, písania a počúvania som sa posunul do úlohy riaditeľa školy, či neziskovej organizácie. No stále sa ako občan tejto krajiny a ako otec dvoch dcér stretávam so situáciami, kedy nefungujú nemocnice, kde musím so zraneným kolenom čakať 4 mesiace na operáciu, lebo odmietam platiť súkromnú kliniku oligarchov. Alebo ako naše súdy, ktoré riešia dopravnú nehodu po ktorej môj otec ostal 10 mesiacov v kóme, stále nepojednávajú a nepojednávajú a páchateľ sa stále odvoláva a odvoláva. Alebo mi mimo mikrofonu sudcovia, policajti, kňazi či politici hovoria ako to všetko bolo a ako to všetko je, len to nemôžu a nechcú dosvedčiť, lebo sa boja a aj tak sa nič nezmení. A obetiam ktoré zažili kvôli svojej bolesti, názorom či otvorenosti alebo jednoduchej inakosti nemá kto efektívne pomôcť. Toto treba zmeniť. Verím, že sa to dá. V politike som bol do roku ako občan totalitného režimu. Od roku 1989 si uplatňujem volebné právo ako slobodný občan a myslím si, že všetko je v našich rukách. Vtedy som štrngal s kľúčami na námestí SNP ako študent medicíny. Volil som vždy v slobodných voľbách demokratické strany. Odvtedy sa veľa zmenilo. Blížia sa voľby a okrem demokratických strán sa o dôveru a hlasy občanov budú uchádzať aj ľudia, ktorí jasne ukazujú, že demokraciu chcú zneužiť len na to, aby sa dostali k moci a demokraciu pošliapali. Verím v spoluprácu ľudí dobrej vôle, ktorí sa dívajú do budúcnosti a niečo pre ňu robia. Preto som v PS: Nechcem sa vrátiť do neslobody. Nikdy som sa nebál budúcnosti. Robím všetko najlepšie ako viem. V tom sú si ľudia v PS podobní. Zaujímam sa o svet okolo mňa a záleží mi na mojich priateľoch a blízkych. Chcem prispieť k tomu, aby Slovensko spravilo krok dopredu. Chcem aby Lea a Heidi žili v krajine, ktorá bude vedieť byť ich domovom. O tomto všetkom a o niektorých ďalších veciach uvažujem a chcem s tým niečo spraviť. Pridajte sa na cestu aj k tomuto hlasnému uvažovaniu. Záleží mi na ľuďoch a miestach. Aj na tom, čo si o tom myslíte a ako to môžeme spolu potiahnuť ďalej. Zvlášť na tých, s ktorými sa cítim sám sebou a som s nimi doma. Takto v aute. Lebo cesta je mojim domovom. 😉 sledujte ma na: www.aomega.sk https://www.facebook.com/miroslav.kocur1 https://dennikn.sk/autor/miroslav-kocur/ https://www.sme.sk/aut/389/miroslav-kocur Píšte mi a diskutujte. Vaše hlasy sa dostanú tam kam chcete. Aspoň niekedy určite.
Posted by Miroslav Kocúr • Progresívne Slovensko on Thursday, October 10, 2019
NA CESTE…
… sú dôležité jednotlivé etapy, zastavenia a ľudia. Formujú nás skúsenosti, ktoré vieme zreflektovať. Sú zdrojom poznania a ďalšieho napredovania.
Po rokoch práce s ľuďmi od prváčikov až po študentov vysokých škôl či mladých profesionálov, písania a počúvania som sa posunul do úlohy riaditeľa školy, či neziskovej organizácie.
No stále sa ako občan tejto krajiny a ako otec dvoch dcér stretávam so situáciami, kedy nefungujú nemocnice, kde musím so zraneným kolenom čakať 4 mesiace na operáciu, lebo odmietam platiť súkromnú kliniku oligarchov.
Alebo ako naše súdy, ktoré riešia dopravnú nehodu po ktorej môj otec ostal 10 mesiacov v kóme, stále nepojednávajú a nepojednávajú a páchateľ sa stále odvoláva a odvoláva. Alebo mi mimo mikrofonu sudcovia, policajti, kňazi či politici hovoria ako to všetko bolo a ako to všetko je, len to nemôžu a nechcú dosvedčiť, lebo sa boja a aj tak sa nič nezmení.
A obetiam ktoré zažili kvôli svojej bolesti, názorom či otvorenosti alebo jednoduchej inakosti nemá kto efektívne pomôcť. Toto treba zmeniť. Verím, že sa to dá. V politike som bol do roku ako občan totalitného režimu. Od roku 1989 si uplatňujem volebné právo ako slobodný občan a myslím si, že všetko je v našich rukách. Vtedy som štrngal s kľúčami na námestí SNP ako študent medicíny. Volil som vždy v slobodných voľbách demokratické strany.
Odvtedy sa veľa zmenilo. Blížia sa voľby a okrem demokratických strán sa o dôveru a hlasy občanov budú uchádzať aj ľudia, ktorí jasne ukazujú, že demokraciu chcú zneužiť len na to, aby sa dostali k moci a demokraciu pošliapali.
Verím v spoluprácu ľudí dobrej vôle, ktorí sa dívajú do budúcnosti a niečo pre ňu robia. Preto som v PS: Nechcem sa vrátiť do neslobody. Nikdy som sa nebál budúcnosti. Robím všetko najlepšie ako viem. V tom sú si ľudia v PS podobní. Zaujímam sa o svet okolo mňa a záleží mi na mojich priateľoch a blízkych. Chcem prispieť k tomu, aby Slovensko spravilo krok dopredu. Chcem aby Lea a Heidi žili v krajine, ktorá bude vedieť byť ich domovom.
O tomto všetkom a o niektorých ďalších veciach uvažujem a chcem s tým niečo spraviť. Pridajte sa na cestu aj k tomuto hlasnému uvažovaniu. Záleží mi na ľuďoch a miestach. Aj na tom, čo si o tom myslíte a ako to môžeme spolu potiahnuť ďalej.
Zvlášť na tých, s ktorými sa cítim sám sebou a som s nimi doma. Takto v aute. Lebo cesta je mojim domovom.
😉