Nebudeš kradnúť, nepokradneš.

Siedma poznámka k Desatoru

Nič neukradnúť nie je nič nezvyčajné. Nevziať niečo niekomu je také okaté a je nám to aj prirodzené. Je to taká minimalistická interpretácia, ktorá je však vyprázdnená o aktívny a tvorivý prístup.

Úcta k osobnému vlastníctvu

Úcta k osobnému vlastníctvu a k akémukoľvek majetku je v slušnej spoločnosti prirodzeným prejavom rešpektu. Moderná spoločnosť sa však dnes musí vysporiadať aj s takými formami správania na hranici so zákonom, kedy sa jednotlivec dostáva k majetku iných veľmi rafinovaným spôsobom.

Korupčné správanie, ktoré s verejnými peniazmi zaobchádza nezodpovedne je jednou z foriem kradnutia v súčasnosti vo verejnej sfére pri spravovaní verejného alebo inak zdieľaného majetku či prostriedkov. Podobne je to aj pri rôznych mechanizmoch, ako sa firmy či jednotlivci dostávajú podvodom alebo pochybným spôsobom k verejným zákazkám.

Korupcia, klientelizmus a plagiátorstvo

Aj úplatky sú vo verejnej sfére prejavom snahy dostať sa k nejakej službe na úkor iných za poskytnutý finančný, materiálny alebo iný nehmotný benefit. Nehovoriac o falošných tituloch či plagiátorstve, ktoré je vlastne kradnutím duševného vlastníctva.

Prikázania NEPOKRADNEŠ je preto stále aktuálnym imperatívom a usmernením na ceste k spoločenskej solidarite, spolupráci a sociálnej ale aj celkom bežnej spravodlivosti.

Populistické prísľuby a stranícky klientelizmus uprednostňujú cielene tých „svojich“. Deje sa to aj mimo rámca platných zákonov. Toto konanie pripravuje predpolie rôznym rafinovaným formám kradnutia a nezodpovedného spravovania spoločného majetku. Organizované skupiny takto okrádajú verejnosť a vyprázdňujú spoločnú kasu.

Znárodnenie ako veľká lúpež

Obdobie rokov 1948-1989 sa začalo Víťazným februárom veľkou lúpežou, ktorá bola nazvaná „znárodnenie“. Po desaťročia sa vo vedomí jednotlivcov aj verejnosti stratil rešpekt k spoločnému majetku. Štát majetných a pracujúcich okradol a ožobračil. Nová etika rešpektu k individuálnemu vlastníctvu a spločenskej aj individuálnej zodpovednosti sa buduje dlho.

Širší kontext „kradnutia“

Aj preto je princíp dôstojnosti pre všetkých a inkluzívny prístup k znevýhodneným a aj sociálne slabým postavený na zodpovednom spravovaní vecí verejných. Finančné prostriedky sa nemôžu strácať vo vreckách moderných zlodejov. Nedostanú sa tak do našich škôl, domovov sociálnych služieb, nemocníc či verejných služieb. Aj takto sa treba dívať na toto starodávne prikázanie. Netýka sa len toho, že nekradneme. Ide v ňom o oveľa širší kontext.

Je preto dobré myslieť aj na takúto jeho širšiu interpretáciu.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *