Ďalšia, ôsma poznámka k Desatoru
Nepreriektnuť krivé svedectvo voči blížnemu bolo pre mňa ako chlapca trochu nezrozumiteľné prikázanie. Išlo skôr o biblické zachytenie toho, ako fungovala spoločnosť v čase, keď desatoro niekedy pred 2500 rokmi vznikalo a zapísali ho.
Kmeňová spoločnosť a dnešok
Dnes už nežijeme v kmeňovej spoločnosti, ktorú by spravovali patriarchovia či múdri starcovia, ktorí riešili spory v spoločenstvách, ktoré zapísali desatoro. Ale práve tieto svedectvá a proces ich overovania stáli na začiatku toho, čo dnes vnímame ako systéme spravodlivosti a súdnictva.
Inštitucionálna ochrana pravdy
Inštitucionálna ochrana spočíva aj v riešení sporov, spravodlivosti pred súdom, v princípe rovnakého zaobchádzania a rovnakej dôstojnosti všetkých ľudí. Sú však aj bežné situácie, ktoré sa moci súdov trochu vymykajú a sú zatiaľ takpovediac nepopísané. A tam je potrebná nová aktualizácia a interpretácia tohto prikázania.
Klamstvo ohľadom zjedenej čokolády či nejakej drobnosti pri domácich prácach sa postupne stáva závažnejším. Dospelí ľudia si často nehovoria pravdu a majú jednoznačný úmysel druhého oklamať. Neraz aj s úmyslom spôsobiť mu materiálnu škodu alebo mu nejako inak ublížiť.
Hoaxy a dezinformácie
Na spoločenskej úrovni dnes čelíme takzvanej dezinformačnej kampani na rôznych úrovniach. Najlepšie to vnímame na neďalekej Ukrajine, kde sa ruský agresor vydáva za bojovníka za mier a obviňuje z konfliktu svoju ukrajinskú obeť. Nie je jednoduché overiť si pravdivosť niektorých informácií, keďže informačných kanálov je veľmi veľa a interentová sieť a kanály elektronických médií veľmi uľahčujú a urýchľujú šírenie rôzneho obsahu, informácií, fotografií či iných dát.
„Len“ slušnosť…
Imperatív hovoriť pravdu a neklamať je často len etickej povahy. Postupne sa však ukazuje, že hovoriť pravdu a overovať si zdroje našich informácií bude stále potrebnejšie. Aj označovanie dobrých zdrojov sa bude musieť inšpirovať označovaním prameňov pitnej vody a vody, ktorú by sme piť nemali. Inak nám hrozí črevná alebo iná komplikácia. Otráviť sa môžeme podobne aj falošnými informáciami a klamstvami propagandy.
Verejní činitelia a toxické reči
Žiaľ, aj verejní činitelia v politickom boji často volia lož a nepravdivé či inak pokrivené tvrdenia na získanie sympatií u svojho publika. Neraz je to spojené aj s očierňovaním názorových oponentov alebo nepohodlných ľudí. Imperatív hovoriť pravdu preto nesie dnes so sebou aj aktívnu povinnosť overovať si zdroje našich informácií. Toxický obsah, ktorý používajú dezinformátori v hybridnej vojne postupne prekrúca realitu a robí zo sveta zlé miesto pre život.
Neklamať…
Neklamať a neveriť hocičomu, je dnes aktualizovaná výzva, ktorú v sebe nesie toto archaické vyjadrenie o tom, že nemáme o nikom vydávať krivé svedectvo. V osobnom rozhovore, pred verejnosťou alebo len tak, na obrazovkách našich počítačov či telefónov.