Teraz je potrebné nájsť kľúč k tej bráne, ktorá vedie do 21. storočia, a obrátiť list.1515
Text si môžete vypočuť tu alebo na mojom podcaste
Cirkev predstiera, že má vplyv, a štát predstiera, že to rešpektuje. Nejako takto to sumarizoval pred časom jeden slovenský filozof. To, že náboženstvo, viera a afiliácia k cirkvi v spoločnosti a v jednotlivcovi rezonujú, ukazuje fenomén reformácie, ktorá podľa konsenzu rôznych autorov otvorila svetu bránu k novej etike osobnej zodpovednosti namiesto dovtedy „tradičnej“ cesty obchodovania s odpustkami či odpustením a nedotknuteľnosti cirkevnej aristokracie.
Progres inak
31. októbra uplynulo od nej 506 rokov, no na Slovensku sú evanjelickí biskupi na nerozoznanie od katolíckych, ktorým naháňa strach aj dobrotivý rímsky František. Možno práve pre nedostatok reformačnej tradície nemáme na Slovensku dosť sebavedomia odmietnuť pokrytecké predstieranie a urobiť krok dopredu, hoci aj Tiso mal na svojej ľudáckej prezidentskej štandarde nápis: NAHOR A NAPRED.
Pestrosť pluralizmu
Potreba zdieľať univerzálnosť hodnôt v globálnej dedine je však nová výzva, na ktorú sekulárna spoločnosť stále hľadá odpoveď. Unáhlené zjednodušovanie a boj proti pluralizmu nie je krokom správnym smerom. Mnohotvárnosť kultúr a ich spoločné rozvíjanie sa bude aj naďalej odohrávať len pod podmienkou udržiavania krehkej rovnováhy medzi túžbami mocných a znesiteľnosťou nového usporiadania.
Pri konfrontácii s veriacimi fundamentalistami 21. storočia je heretická 506 rokov stará myšlienka o rovnosti a rovnakej dôstojnosti každého človeka pri spravovaní tohto sveta tým definitívnym a zrejme stále platným posolstvom reformácie. Aj keď si toho nemusí byť každý vedomý.
Neľudské ľudáctvo
Práve preto tu tak nepochopiteľne ožívajú v rôznych obmenách tie najtemnejšie odtiene našej neľudskej ľudáckej minulosti. Áno, progres je na Slovensku podľa mňa úzko spätý so skutočným a zodpovedným vyrovnaním sa s náboženskou otázkou a s tým, ako osobná viera formuje náš hodnotový svet v duchu pravdivosti a vzájomnej solidarity. Nie v duchu predstieraného marxizmu-leninizmu, ale v duchu reformačného odmietnutia kupčenia s predstieranou etikou a vyprázdneným moralizovaním.
Dobrý štart
Paradoxne poviem, že predstieranie je dobrý štart. Tí, ktorí niečo predstierajú, ešte vedia, čo sa patrí. Vedia, že ich nikto nesmie nachytať pri tom, ako kradnú, klamú, podvádzajú svojich manželských či obchodných partnerov. Hlavným zdrojom nepohody pokrytca je strach z odhalenia a trestu.
Zvnútornené hodnoty však takýto strach nepoznajú. Teraz je potrebné nájsť kľúč k tej bráne, ktorá vedie do 21. storočia, a obrátiť list. Alebo, ako sme o tom hovorili krátko po páde normalizátorskej Husákovskej epochy, odkliať Slovensko. Nie staroslovanskou pokrstenou mágiou, ale pravdivosťou a nekompromisnou slušnosťou. V tom je reformácia pre Slovensko stále dobrou motiváciou a výzvou.
Uverejnené v denniku N