Deviata poznámka k Desatoru
Nepožiadaš manželku blížneho svojho je doslovné znenie deviateho prikázania ako ho zaznamenáva Exodus. Jeho interpretácia je vlastne nasmerovaná na ochranu stability rodiny a rešpekt voči rodine ako základnej a zrejme aj najstaršej spoločenskej inštitúcie.
Rodiny a manželstvá dnes
Dĺžka života ako aj dynamické prostredie modernej spoločnosti vystavilo aj partnerské spolužitie novým situáciám. Jednota a nerozlučiteľnosť manželstva je niekedy z objektívnych dôvodov vystavená vážnym výzvam. Domáce násilie, sociálne napätia a ekonomická situácia vedú k tomu, že na základe legislatívy sa rozvod manželstva niekedy stáva legitímnym spôsobom ukončenia manželstva. Je tam však vždy cesta a povinnosť zachovať pre zostávajúcu časť rodiny s deťmi a zabezpečiť jej fungovanie. Okrem civilného rozvodu aj dnešné cirkvi poznajú inštitút manželskej odluky alebo zneplatnenia manželstva v konkrétnych závažných prípadoch.
Jednorodičovské rodiny
Matky samoživiteľky či už po rozvode alebo ak sa manželstvo či partnerstvo rozpadne ešte pred narodením detí sú zvláštne situácie, ktoré sa v dnešnej dobe vyskytujú častejšie ako v minulosti aj preto, lebo aj jeden rodič sa na dnešnom trhu práce vie uplatniť tak, že vie zabezpečiť starostlivosť o funkčnú časť rodiny. Práve preto však v modernej spoločnosti máme také mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby o deti bolo primerane postarané zvlášť aby druhý rodič naďalej niesol aj finančnú zodpovednosť za fungovanie rodiny a ak je to možné, bol s ňou aj v kontakte.
Vernosť a zodpovednosť
To, že sa to deje však neznamená, že rodina tak ako sme ju poznali stratila opodstatnenie. Manželská vernosť, blízkosť, prostredie, v ktorom všetci zažívajú prijatie a lásku je stále ideálom. Dnes je však potrebné vnímať aj iné formy rodín ako tie tzv. nukleárne, kde je mama, otec a deti v harmonickom vzťahu.
Aktuálne je potrebné aj inštitucionálne ukotvenie rodinného spolužitia, ktoré sa týka všetkých nových situácií. Ide napríklad rodiny s jedným rodičom či rodiny partnerov, ktorí nežijú v manželstve podľa cirkevných noriem. Práve tam je rešpekt voči novým formám partnerstva potrebné premyslieť. Je potrebné ich chrániť tak, aby sa sloboda a zodpovednosť partnerov a spolu aj šťastie detí v takýcho vzťahoch stretávali s ústretovosťou takých riešení, ktoré spoločnosť vie v dnešnej dobe vytvoriť.
Dôstojnosť a sloboda
Nové formy partnerstiev, ktoré sú v dnešnej dobe na programe dňa potrebujú legislatívny rámec, ktorý sa v čase vzniku Dekalógu a jeho interpretácie ešte predpokladať nedal. Práve preto je potrebné rešpektovať aj nové poznatky prírodných a spoločenských vied vrátane genetiky a medicíny. Tam sa ukáže, že osobná dôstojnosť a indifiduálna sloboda je súčasťou zodpovedného riešenia a ochrany rodiny ako základnej bunky spoločnosti.
Diverzita a stabilita
Práve v nej sa šťastný a naplnený jednotlivec stáva súčasťou spoločnosti a je pre ňu prínosom či už vyrastá v rodine s deťmi alebo bez detí. Môže ísť o niekoho kto žije v manželstve alebo registrovanom partnerstve s osobou opačného alebo toho istého pohlavia. Práve tu je priestor pre vytvorenie spolužitia gejov a lezieb. Alebo aj vo všeobecnosti queer ľudí, ktorí majú o tento inštitucionálne upravený a a letislatívne ošetrený vzťah v našej spoločnosti v dnešnom svete záujem.
Samozrejme je to otázka slobodnej voľby a je plne v právomoci jednotlivých ľudí aby sa pre takéto inštitucionálne a legislatívne potvrdenie svojho vzťahu s partnerom uchádzali v demokratickej spoločnosti. To, že cirkvi nie sú riadené takto participatívne a že sa k uznaniu partnerského vzťahu dvoch ľudí stavaju rezervovane je jednoducho faktom. To však nemusí demokratickej spoločnosti brániť, aby spravila krok dopredu.
Dnes a zajtra
Zvyknime si, že nové tradície sa vytvárajú postupne. To, čo sa dnes rodí, bude zajtra prijímané ako niečo, čo tu jednoducho je. Vidíme to okolo seba blízko aj ďaleko. Inštitúciu rodiny a manželstvo sa tým, že sa jej interpretácia rozšíri neoslabí.
Naopak, každá fungujúca „netradičná“ nová rodina plná lásky a prijatia bude prínosom a príkladom pre tradičné rodiny. Tie už dnes nie sú až také tradičné ako boli ešte nedávno. A časom sa aj tradičné spoločenstvá a cirkvi stanú súčasťou tejto novej kultúry, ktorá bude chrániť a rešpektovať každú rodinu.
Samozrejme sa o to musíme aj my zodpovedne snažiť. To, že niečo celkom dobre nefunguje, je výzvou všetko lepšie premyslieť a inšpirovať sa. Dívajme sa tám, kde sa to už na základe širokého konsenzu a dialógu podarilo. Zodpovední a zainteresovní aktéri dialógu sú prvou podmienkou toho, že sa to môže podariť.