Klérus bráni sám seba a priťahuje len sebe podobných.
Agentúrny servis v ostatnom čase hlási, ako veriaci rímski katolíci v Nemecku a Poľsku opúšťajú katolícku cirkev.
V krakovskej diecéze registruje stránka ponúkajúca formuláre na opustenie rímskokatolíckej cirkvi oproti minulému roku nárast zo 450 na takmer tritisíc takýchto žiadostí.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
V Nemecku má tento krok aj finančný prínos v znížení celkového daňového zaťaženia jednotlivca. Prestane platiť cirkevnú daň a o toľko viac peňazí mu v konečnom dôsledku ostane. Ročne ide o pár stovák eur.
Minulý rok takto opustilo rímskokatolícku cirkev v Nemecku vyše 221-tisíc veriacich. Evanjelickú cirkev augsburgského vyznania v Nemecku opustilo 220-tisíc členov.
Poľsko sa najrýchlejšie sekularizuje
Verejné odmietnutie členstva v rímskokatolíckej cirkvi v Poľsku je symbolickým aktom odmietnutia takpovediac unesenej inštitúcie.
Cirkev a jej agendu spolu s patentom na pravdu si „unieslo“ klerikálne nastavené vyššie duchovenstvo a jemu lojálne zoskupenia. Katolícka hierarchia ťaží z masívneho vplyvu a dedičstva veľkej a slávnej tradície. Verejnosti vtlačili dojem, že len oni, biskupi a kňazi, sú cirkev.
Avšak: ľudia neodmietajú vieru. Odmietajú pokrytecký systém, ktorý sa natoľko vzdialil od svojho pôvodného evanjeliového poslania, že už to nie je niekoľko jednotlivých prípadov, ale skôr systémové nastavenie pracujúce v prospech tzv. dobrého mena inštitúcie.
V plnej nahote to odhalilo aj v Poľsku utajovanie zneužívania mladistvých klerikmi. Pápež František to opísal presne – ako zneužívanie moci klérom.
“
Spoločnosť sa nesekularizuje. Len sa laicizuje. Moc a vplyv kléru ustupujú.„
Podľa Tomáša Halíka je Poľsko krajinou, ktorej spoločnosť sa sekularizuje najrýchlejším tempom v Európe. A možno aj na svete.
Samozrejme, že systém bude konštatovať husákovským spôsobom: „nech odpadne, čo je slabé…“. Po týchto jasných slovách nastúpili v „husákovskom“ Československu dve desaťročia normalizácie. Ľudská tvár neľudského režimu dostala jasnú masku démona súhlasu.
O paralelách medzi Poľskom a Slovenskom netreba zoširoka hovoriť. Vraj už prvé neoficiálne čísla zo SBDO2021 (sčítania obyvateľstva) ponúknu silné vytriezvenie.
Ani František obrat neprinesie
Neraz preto počujeme otázku, či sa slovenskí predstavitelia cirkvi poučia. Možné to síce je, no ak sú dejiny učiteľkou života, tak zatiaľ sa z tohto vývoja úradní lídri cirkvi nepoučili. Trend opúšťania cirkevných radov je totiž už desaťročia pokračujúci proces.
Biskupské ústredia sa uzatvárajú skôr do seba. Takto naďalej strácajú podporu. Paradoxne priťahujú čoraz viac sebe podobné typy ľudí. Títo ľudia však tvorivé riešenie a cestu von z tejto situácie nebudú mať schopnosť ani odvahu navrhnúť. A už vôbec nie sa na ňu vydať.
Sympatický pápež František je príjemným oživením formy, avšak ani náhodou nemá v úmysle zásadne meniť obsah.
Praktické odmietnutie členstva v cirkvi alebo len symbolické formálne vystúpenie z cirkvi, ako sa to deje v Nemecku či Poľsku, nie je však prejavom sekularizácie a odmietnutím osobnej viery. Je to skôr odmietnutie cirkevného oficiálneho vedenia.
V Nemecku ho volajú Amtskirche, úradná cirkev. Klérus takto dostáva spätnú väzbu od členov, laikov. Títo ľudia majú svoje presvedčenie, angažujú sa v spoločnosti aj vo svojom profesionálnom živote. Odmietajú len členstvo v organizácii, ktorá svojím pokrytectvom nenapĺňa ich život tak, ako to od nej očakávali.
Spoločnosť sa nesekularizuje. Len sa laicizuje. Moc a vplyv kléru ustupujú. Pokračovanie tohto procesu bude zaujímavé sledovať aj na Slovensku. A nebude sa dať odbiť frázami o nepriateľoch cirkvi a ultraliberáloch.
Text pôvodne uverejnený v denníku SME