Nie všetci kresťania odmietajú život v modernom a pestrom svete.
Pochod proti nenávisti v Bratislave. (Zdroj: SME – Marko Erd)
Hoci minister financií o tom nevie, veriaci sú aj progresívni. Skutočná viera bola vždy oživujúcim prvkom sociálnych a spoločenských premien, ktoré priniesli do sveta trvalý progres. Od otroctva a diktátu skorumpovanej aristokracie na prelome letopočtov, v čase reformačných cirkevných hnutí či v čase priemyselnej revolúcie sa autentickí veriaci predierali z katakomb na svetlo a menili tvár sveta.
Nové interpretácie starých právd prispeli k rozpadu Rímskej ríše. A keď aj cisár „uveril“, svet sa definitívne zmenil na čas predtým a potom.
Igor Matovič označil v debate s Braňom Závodským progresívnych veriacich za exces. Tak ako Boris Kollár volal LGBTI+ pohoršene úchylmi. Exces je však niečo iné.
Majiteľ kaviarne Tepláreň Roman Samotný na tlačovej besede pre médiá aj na tribúne v piatok 14. októbra 2022 hovoril o vymazávaní LGBTI+ komunity zo spoločenského života. Môžu tu byť, len nesmie o nich nikto vedieť. Nesmú mať svoje práva a nesmú byť plnohodnotnými občanmi so svojimi partnermi, rodinami či deťmi.
Táto kultúra vymazávania súvisí s tým, že „tvrdí kresťania“ pochopili, že inkvizícia a upaľovanie nie sú dnes celkom v ich rukách. Čo však môžu dosiahnuť, je ovplyvnenie verejného diskurzu tak, aby určovali, o čom sa bude a o čom sa nebude hovoriť. A kto sa dostane k slovu v ich televíziách, rádiách a médiách.
Cenzúra nebude možná, je však možný konsenzus ohľadom blacklistov s menami a témami, ktoré nesmú dostať priestor. Žaloby či trestné oznámenia budú aktivistom, ktorí tento „konzervatívny“ konsenzus narušia, komplikovať život aj dobrú povesť. A svoje spiatočnícke nevedecké teórie sa im darí etablovať ako legitímny iný názor. A pritom ide len o konfesionálne zdôvodnenú nenávisť.
Táto organizovaná skupina úspešne straší Istanbulským dohovorom, potratmi, nadprávami žien a LGBTI+ ľudí či rozprávkami o liberálnom hnoji, ultraliberálnej prezidentskej kandidátke či o homosexuáloch, ktorí budú dobrým kresťanom kradnúť deti.
Takéto popieranie skutočnosti a zamlčiavanie pravdy o inej viere, o inej politike, o inakosti národnostných, etnických a sexuálnych menšín však realitu nezmení. Šírením lži sa pravda nestratí.
Je normálne a bežné veriť a pracovať na tom, aby náš svet bol spravodlivejší voči chudobným, utláčaným a marginalizovaným.
Prírastok k newspeaku
Exces sa má stať novým cudzím slovom vo verejnej debate na Slovensku. Niečo ako úchyl. No nedajme sa pomýliť. Úchylka či exces sú totiž niečo iné.
Exces a pokrytecký kalkul s preferenciami je zaštiťovať sa prekonanými náboženskými interpretáciami, ktoré namiesto osvety pokrytecky hlásajú lásku k blížnym. No jedným dychom šíria nenávisť a strach zo sveta 21. storočia, v ktorom má byť miesto pre každého. Aj pre svieži a otvorený pohľad na osobnú vieru.
Ako veriaci človek, teológ a pedagóg odmietam toto prekrúcanie skutočnosti, popieranie existencie menšín sexuálnych, národnostných, etnických. Odmietam ignorovanie menšinových a neregistrovaných cirkví. Odmietam označovanie menšín za excesy a ich členov za niečo divné či dokonca choré a úchylné. Odmietam tieto klamstvá opierajúce sa o texty, ktoré nevznikli v odbornej vedeckej diskusii, ale v úzkom kruhu jednej skupinky.
Divné a neprijateľné je niečo iné. Nenávisť. Sú to konkrétni ľudia, ktorí ju šíria a pripravujú jej priestor. Ja však poznám aj iných veriacich. Úprimne hľadajúcich aj iné cesty osobnej viery a spolupráce. Nemusíme opakovať prekonané náboženské doktríny a okázalo sedieť v prvých radoch v predklone pred vysokopostavenými cirkevnými osobami. Svoju osobnú vieru chceme spojiť tvorivo a netradične so životom v modernom svete plnom nových fenoménov, poznania a prekvapivej pestrosti.
Viera a život v 21.storočí
To, že o nás nevedia tí, ktorí nepísali ani vlastnú diplomovku, je nepodstatné. Privlastnili si však tému, ktorú si privlastniť nesmie nikto. Je to téma cesty za pravdou, ktorú spoločne ľudia hľadajú a objavujú jej aktualizované posolstvá. Práve preto musíme nahlas povedať, že sme tu aj my, iní kresťania, a viera a život v 21. storočí sa dá prežívať aj inak, ako si predstavujú tzv. tvrdí kresťania.
Odmietame politické interpretácie ľudáckeho katolicizmu nadradenosti, antisemitizmu, nenávisti voči ženám a LGBT+ komunite, rasizmu a falošných nádejí spájaných s ruskými imperialistickými ambíciami a ich zneužívania na šírenie hnevu a nenávisti voči všetkému, čo sa im zdá iné. Odmietame metafory o buldozéroch, zhubnom liberalizme a volanie po likvidácii nového sveta a jeho nositeľov.
Toto je skutočné vymazávanie pestrosti života, a nie výmysly o akejsi cancel culture či nekultúre smrti. Práve táto nenávisť priniesla do života našej spoločnosti skutočné vraždenie iných ľudí, ktorí narušili tento falošný ideologický obraz sveta, ktorý má svojich nenávistných nositeľov.
Je len smutnou iróniou osudu, ako tieto neoľudácke bludy splynuli s postkomunistickými pohrobkami v strane, ktorá mala byť sociálnodemokratická. Svorne strašia verejnosť a od metaforického buldozéra odpratávajúceho liberálny hnoj sa spoločne dopracovali k ozajstným dvom vraždám.
Osobná viera a presvedčenie, ktoré sa opiera o univerzálne hodnoty viery, nádeje a lásky, sú dôležitým tmelom súdržnosti a solidarity v našej spoločnosti. Premôcť nenávisť môže len láska, ktorá sa pretaví do občianskej a sociálnej solidarity so všetkými, ktorých chce táto spoločnosť vymazať.
Tak ako Ján Kuciak a Martina Kušnírová, najnovšie aj Matúš Horváth a Juraj Vankulič mali byť z našich životov vymazaní definitívne. Som hlboko presvedčený, že ich obetované životy budú semienkami nového Slovenska.
Po ceste nenávisti a lží sme sa totiž dostali do krajiny „rozprávok“, v ktorých víťazí zloba.
Platforma progresívnych veriacich nie je len platformou v strane Progresívne Slovensko. Je to aj hlas tých, ktorí chcú veriť v dnešnom svete tak, aby nádej, láska a viera našli svoje nové a autentické vyjadrenie v krajine, ktorá je súčasťou civilizovaného sveta a európskej tradície, kde sa helénska kultúra, kresťanská a židovská civilizácia opierajú o tradície rímskeho práva a kresťanského pluralizmu.
Verím, že treba ísť od temnej minulosti k novému svetu, kde bude spolupráca nielen možnosťou, ale občianskou povinnosťou.
Znecitliveli sme, lebo tí, ktorí mali úlohu nezabúdať na nikoho slabšieho a menšinového, túto úlohu nezvládajú. Namiesto snahy pochopiť nový svet používajú katechizmové poučky, aby upevnili predsudky a strach z nového komplikovaného sveta.
Už sa tomu nedá len prizerať a opatrne prosiť o vypočutie či pozornosť. LGBTI+ nesmie byť vymazávaná. Aj progresívni veriaci sa budú určite snažiť o to, aby nebola, lebo vedia, o čom majiteľ kaviarne Tepláreň hovoril, keď hovoril o vymazávaní LGBTI+ komunity zo spoločenského života.
Nie kresťania sú nenávidení. To „tvrdí“ kresťania nenávidia iných. Aj iných kresťanov či ľudí z LGBTI+ komunity.
Treba sa nám zastaviť a začať znovu. Spoluprácou ľudí dobrej vôle.
Text pôvodne písaný pre dennik SME