Piata kolóna cirkvi – takzvaní laici – sa pohybuje možno aj úplne náhodne na strane, ktorá má slúžiť zákonnosti a spravodlivosti.
Pri diskusii o tom, ako sa kancelárii advokáta Jána Čarnogurského mladšieho podarilo dotiahnuť trestné oznámenie už do štádia vznesenia obvinenia voči autorovi Michalovi Havranovi, zaznel povzdych: „Nechce sa mi veriť, že je v polícii nejaká fundamentalistická klika.“
A ja som sa pri tej príležitosti pokúsil o úplne dobromyseľnú a neutrálnu odpoveď, ktorá sa opiera o moju osobnú skúsenosť s tým istým vyšetrovateľom, ktorý vzniesol obvinenie voči Michalovi Havranovi.
Policajti sú bežní občania. V cirkevnej reči či v reči cirkevného práva na rozdiel od klerikov sú to laici. Často aj teologicky nevzdelaní. V katolíckej cirkvi podľa katolíckeho cirkevného práva úplne podriadení a závislí od klerikov. Aj medzi klerikmi je jediným zákonodarcom, sudcom a vykonávateľom moci v cirkvi biskup. Osobitne rímsky biskup. Rímskokatolícka cirkev je totiž inštitucionálne absolutistická monarchia. Bez akéhokoľvek delenia a kontroly moci.
Prevládajúci koncept kresťanstva na Slovensku je aj duchovným domovom veriacich policajtov, laikov. Konkrétny vyšetrovateľ ako radový katolík nemusí byť fundamentalista, aby po prečítaní stanoviska Konferencie biskupov Slovenska podpísanej jej najvyšším predstaviteľom arcibiskupom Zvolenským, ktorý označí Havrana za klamára, čo uráža veriacich, ľudsky nepodľahol tlaku cirkevného úradu a jeho nositeľovi. Práve preto, že „duchovne“ majú cirkevní predstavitelia moc a „vlastnia pravdu“, ľudia ich autoritu v strete s inými aktérmi sporu nevdojak uznávajú viac ako samostatné a nezávislé hľadanie pravdy, „lebo pán biskup, pán farár má pravdu, oni predsa klamať nebudú, myslia to dobre“.
Vy by ste na ich mieste verili komu?
Vyšetrovateľ, sudca či prokurátor nemusí byť členom fundamentalistickej kliky. Stačí, že bude lojálny, lebo na tom, čo hovorí Kuffa, Zvolenský a Čarnogurský niečo je a poslať „otca Kuffu do cirkusu“ je fakt v očiach takéhoto bežného katolíka trúfalé, hriešne, škaredé. A je tu trestné oznámenie.
Čarnogurský a Zvolenský sú tiež katolíci a sú „naši“. Mimochodom: zmieneného vyšetrovateľa som sa osobne mal možnosť opýtať, či je veriaci. Povedal mi, že je. Čo sa týka konfesie, je rímsky katolík. Aj to mi povedal. Opýtal som sa ho na to počas svojej svedeckej výpovede v inej veci, ktorú – ako inak – inicioval pán Ján Čarnogurský mladší. Zhodou okolností som si zapamätal jeho meno. Zhoduje sa s tým menom, ktoré bolo zverejnené v súvislosti s prípadom Michala Havrana.
Toto je práve nereflektovaná dimenzia toho, ako sa piata kolóna cirkvi – títo takzvaní laici – pohybuje možno aj úplne náhodne na strane, ktorá má slúžiť zákonnosti a spravodlivosti. No nedá sa. Budú stáť z povahy veci či už vedome, alebo podvedome na strane tých, ktorí tvrdia, že cirkev nie je cirkus. Lebo majú pravdu a nemajú zmysel ani pre humor, ani pre pochopenie toho, kedy sa v tejto oblasti pohybujú za čiarou a kedy nie.
Pomyselná výpoveď katolíckeho kňaza či biskupa pred vyšetrovateľom počas svedeckej výpovede by mohla vyznieť asi takto: „Však, pán vyšetrovateľ, ja som kňaz, nikomu nechcem predsa škodiť. Aj vy ste predsa veriaci a katolík. To, čo si dovoľuje Havran, musíme predsa zastaviť. A toto trestné podanie som nepísal ja. Ja som tu len ako svedok.“ Keby som bol ja na mieste vyšetrovateľa v jeho pozícii laika a veriaceho katolíka, tak by som sa z toho asi tiež vyzul tým, že by som vzniesol obvinenie, nech súd rozhodne.
Sťažnosť riešil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Tej, ktorá pred nedávnom dostala do vienka aj boj proti extrémizmu. Nejaký pán Varga. Starší pán. O jeho konfesionálnom ukotvení nič neviem. Neprekvapilo by, keby bol kedysi dávno pokrstený. Ale nevieme to. Ak tam má „posudok“ Konferencia biskupov Slovenska, že Havran je klamár, uráža veriacich a navyše s ním hlboko nesúhlasia, tak čo asi spraví? Sťažnosť odmietol. A takto to bude pokračovať.
Novinárovi Martinovi Kleinovi trvalo desať rokov, kým sa očistil v Štrasburgu pred ESĽP v súvislosti s textom, v ktorom expresívne písal o jednom arcibiskupovi. Jeho profesionálna dráha ako novinára sa tým uzavrela. Hej, mal si rozmyslieť, čo píše. Presne o to ide.
Novinári nemajú čo písať „škaredé“ veci o škaredých veciach, ktoré robia cirkevní predstavitelia. A ak píšu, nech vedia, že nemali. Kočner tiež chcel jedného novinára len odradiť od ďalšieho písania. Preháňam? Nemyslím. Cieľ je rovnaký, zvolené prostriedky určite iné.
Zažil som vo svojej osemročnej pestrej pastoračnej praxi osobne ako spovedník, ako sa ma ľudia v spovednici pýtali, koho majú voliť a ktorí sú tí „naši“. Kým som im nepovedal, koho majú voliť, neodišli zo spovednice. Mladšie aj staršie ročníky.
Slovenská rímskokatolícka cirkev nie je fundamentalistická klika. Je to spoločenstvo, ktorého vieru v jej najaktívnejšej časti – klerici a pravidelní účastníci bohoslužieb – formuje nadradený klérus požívajúci nekritickú dôveru a jeho predkoncilová nedialogická teológia konfesionálnej nadradenosti.
Česť výnimkám
Úradná cirkevná autorita sa s otvorenými kritikmi veľmi účinne vyrovná. Vytlačí ich na okraj cirkevného a často i spoločenského diania. Označí ich za liberálov a označí ich šarlátovým písmenom. Iným na výstrahu a opovrhnutie.
V právnom štáte by však pravidlá uzavretých cirkevných spoločenstiev a iných skupín nemali byť určujúce. Pokusom od ľudí, ktorí sa rozhodli používať trestné právo na ponižovanie a zastrašovanie svojich názorových oponentov, by mali orgány činné v trestnom konaní čeliť s nadhľadom a odbornosťou. Od policajtov, prokurátorov a sudcov všetci očakávame, že si budú každodenne plniť svoje náročné zadanie intelektuálne poctivým zvažovaním faktov. A tiež že budú individuálne interpretácie podrobovať kritickému vyhodnocovaniu cez znenie zákonov tohto štátu. Až potom si budeme môcť povedať, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“