Ferko Mikloško končí s Bezákom a Postoj vidí dvojaký meter.

Ferko Mikloško končí s Bezákom a Postoj vidí dvojaký meter.

Vďaka demokracii, ktorá so sebou prináša garancie práv na náboženské vyznanie i ochranu práv menšín, máme možnosť žiť životy, ktoré žijeme. Napríklad čítať články v denníku, ktorý preferujeme. Ak sa nechceme všetci od nenávisti „zožrať“, skúsme, prosím, mať na pamäti, že v tejto krajine sme odsúdení na spoluprácu a konštruktívny dialóg dobromyseľných ľudí.

Konzervatívny Denník Postoj priniesol minulý štvrtok ostrú kritiku podpory arcibiskupa Bezáka, ktorú vo videu vyjadril mojej kandidatúre vo voľbách do parlamentu. K redaktorovi portálu Lukášovi Obšitníkovi,  ktorý píše o dvojakom metri pri Mariánovi Kuffovi a Róbertovi Bezákovi, sa zakrátko pridal aj pán František Mikloško. Napísal som do Postoja svoju reakciu. Prinášam tu pre nečitateľov Postoja môj text a krátky doslov.

Prečo ma podporil arcibiskup Bezák

Na portáli Postoj sa spustila búrlivá reakcia na podporu, ktorú vo videu vyjadril mojej kandidatúre do NR SR emeritný arcibiskup Róbert Bezák. Pridal sa aj pán František Mikloško, ktorého si vážim a viedli sme spolu v minulosti na mnohé otázky otvorený dialóg.

Spraviť z podpory Bezáka zámienku na rozpútanie a oživenie konfliktu, ktorý vznikol aj v kampani Zuzany Čaputovej, vnímam ako prejav deštruktívneho prístupu voči budúcnosti tejto krajiny. V mene či pod rúškom ochrany kresťanstva.

Ak sa niekto snaží vykresľovať Progresívne Slovensko a ĽSNS ako dva extrémy či dve strany tej istej mince, vnímam to ako hlboké nedorozumenie. A neverím úprimnosti tohto porovnania. Ja som ako veriaci človek vstúpil do politiky s hlbokým presvedčením, že Slovensko je životný priestor pre veriacich i neveriacich a že ostrakizáciou a pranierovaním opačného názoru najmä v kultúrno-etických otázkach nič nedosiahneme. Ako veriaci človek sa pozerám do budúcnosti poučený minulosťou.

Aj preto mám v jednom veľmi jasno. Chvála Tisovho režimu, relativizácia holokaustu, šírenie účelovej úzko konfesionálne motivovanej nenávisti voči menšinám a naháňanie strachu veriacim ľuďom z anglického slova „gender“ sú nesmierne nebezpečné. Nevylepší to ani fakt, že hlásatelia týchto ideí sú ihneď pripravení zakázať interrupcie a verbálne sa snažia všemožne zapáčiť veriacim katolíkom.

Ak totiž prevládne ideológia fašizmu, nenávistného nacionalizmu a korupčné praktiky, nebude priestor ani čas na otázky, ktoré majú aj pre veriacich zásadný význam.

Vďaka demokracii, ktorá so sebou prináša garancie práv na náboženské vyznanie i ochranu práv menšín, máme možnosť žiť životy, ktoré žijeme. Napríklad čítať články v denníku, ktorý preferujeme. Ak sa nechceme všetci od nenávisti „zožrať“, skúsme, prosím, mať na pamäti, že v tejto krajine sme odsúdení na spoluprácu a konštruktívny dialóg dobromyseľných ľudí. Napríklad aj na tému interrupcií. V tejto krajine žijú veriaci i neveriaci, liberáli i konzervatívci a nikto z nás si dnes už nemyslí, že je na Slovensku potrebné zavádzať štátne náboženstvo. Mocichtiví, korupční a nenávistní politici sú však vždy pripravení parazitovať na náboženskom presvedčení voličov a vypočítavo využijú na to všetky možné prostriedky.

Arcibiskup Bezák ma podporil, poznajúc môj životný príbeh a moju doterajšiu prácu. Ja sám som v Progresívnom Slovensku členom tímu pre vzdelávanie. Vzdelávaniu a mentoringu mladých ľudí som sa dlhé roky venoval na stredných, vysokých školách a v mimovládnych organizáciách. Bezák, ako je všeobecne známe, bol zbavený cirkevného úradu a stal sa stredoškolským učiteľom.

Róbert Bezák neberie na plecia zodpovednosť za každý detail programu strany – a oblastí je naozaj mnoho – a komunikáciu všetkých jej predstaviteľov. Tak ako sa nestotožnil so všetkými názormi, postojmi a minulými či budúcimi rozhodnutiami prezidentky Čaputovej. Nič také nikdy ani nevyslovil.

Politické strany nerozhodujú o vieroučných otázkach. Riešia a navrhujú v ich očiach najlepšie možné a, áno, často aj kompromisné riešenia pre všetkých obyvateľov krajiny. Veriacich, neveriacich aj tých, ktorí veria inak ako my. To je úlohou politikov i nás kresťanov. Hľadať riešenia, viesť dialóg, a nie kopať stále hlbšie zákopy.

POST SCRIPTUM:

Viem, že moja osoba nie je v tomto ekosystéme Postoja považovaná za prijateľného partnera do diskusie. V onlinových i neonlinových diskusiách sa šíria „overené“ príbehy môjho života. O to viac si cením a otvorene ďakujem redakcii za uverejnenie. Zároveň využívam túto príležitosť , aby som podnietil diskusiu o niečom podstatnom. Kresťanstvo má dnes mnoho tvárí. Sám sa považujem za katolíka. Bez prívlastkov rímsky či slovenský, konzervatívny či liberálny. Som jednoducho katolícky kresťan. Poviete, že nič také neexistuje?

Katolicizmus nesie v sebe pôvodný univerzálny rozmer. To, čo sa dnes vníma ako globálne dimenzia. Nie však na základe mocenského nároku, ale na základe duchovného rozmeru Ježišovho príbehu a posolstva. Umelo sa na Slovensku buduje predstava, že existuje len to kresťanstvo, ktoré si privlastnili jeho oficiálni slovenskí predstavitelia väčšinovej cirkvi. No naozaj je pestrejšie. Pozrite na pápeža Františka…

Nechajme aj iných, ktorí robia dobré veci a hlásia sa ku kresťanstvu  – v Ježišovom mene podľa slov evanjelia –  robiť dobré veci. Kresťanský pluralizmus znamená otvoriť cesty dialógu. Otvoriť v pokore cestu pochybnosti aj do vlastných predstáv, ktoré sme považovali doteraz za jediné správne. Teológia, ak sa nemá stať ideologickou zbraňou,  je zodpovednou vedou vtedy, ak tento dialóg ostáva otvorený.

Moje krátke aj dlhšie texty, fotografie a postrehy nájdete na mojej stránke,  v DenníkNdenník SMEna facebooku, na www.aomega.sk, na BLOGU

Novinky

Zostaňme v kontakte