Môže sa stať, že tak, ako nás zaseklo v mečiarizme spojenectvo Mečiara, kardinála Korca a arcibiskupa Sokola, tak nás zasekne v cirkevno-občianskej rovine aj spojenectvo dvoch Mariánov. Kuffu a Kotlebu.
Veľkoplošná obrazovka pri teatrálnej modlitbe na námestí v Bratislave bola ukážkou toho, čo kritizuje biblický text. Okázalé modlitby na verejnosti ľudí ako Štefan Harabin, Marian Kotleba či Andrej Danko, ktoré sú v značnom rozpore s ich verejne známym konaním. Konkrétne vymenovanie strán, koho majú modliaci sa voliť, je jasná politická agitka. Na náboženskom zhromaždení. Obštrukcia? Zneužitie? Klamstvo? To by predsa veriaci nerobili…
Je to ťažká situácia. Ľudia sa majú pod veľkým tlakom citového vydierania a poslušnosťou voči úradnej cirkvi rozhodovať. Strašenie a lži, dúfajme, že z nevedomosti, sa podávajú ako kokteil predvolebnej výživy na posilnenie zúfalého rozhodnutia a otupenie mysle. Úplne sami sa charizmou kazateľa omámení ľudia musia otvorene rozhodnúť, či fašizoidné tendencie pomenujú a odsúdia. A či následne rozhodne a jasne podporia to Slovensko, ktorým ich Kuffa a Kotleba strašia. Verejnosť počúva útočné Kuffove kázne, ktorými šíri nenávisť a hanobí tých, ktorí sa boja a nevedia sa brániť. A NAKA zatiaľ pracuje na stíhaní a škandalizácii niekoho úplne iného.
Druhou možnosťou je, že sa svojím prekvapeným mlčaním pridajú k mlčaniu zodpovedných a tak podporia rastúcu polarizáciu štátu a jeho inštitúcií. Spolu s destabilizáciou, ktorú vnáša do spoločnosti spájanie národnosocialistickej agendy s falošnou predstavou o tom, aké kresťanské má byť Slovensko. Je to pre laika ťažké rozhodovanie a verejnosť to v kritickej mase nemusí zvládnuť.
Spájať sa a spolupracovať musia veriaci ľudia, ktorí si tohto stavu sú vedomí. Bez nenávisti, bez nálepkovania a v silnej viere, že to, čo vidíme, nie je dobré a treba s tým aktívne niečo spraviť. Ponuka spolupráce dobromyseľných, úprimných a duchovne zorientovaných ľudí bez ohľadu na vieru či nie-vieru je skúškou dospelosti viery a demokracie. Neoľudácka revolúcia dospela po Kuffovej predstieranej neprítomnosti na demonštratívnom modlitebnom zhromaždení opäť na novú úroveň. Kuffa vie stále prekvapiť.
Prvú Tisovu pamätnú tabuľu odhalili 8. júla 1990 v Bánovciach na Bebravou. Na to, že to nebolo celkom v poriadku, vtedy otvorene upozornil z aktívnych politikov len Václav Havel. Marian Kotleba ešte ako vodca Slovenskej pospolitosti dostal požehnanie, o ktorom písala vtedy neoľudácka tlač. Dnes sa Marián Kuffa otvorene snaží agitovať v prospech konkrétnych politických strán. Marian Kotleba sa pred obrazovkou, na ktorej bliká Kuffov obraz, verejne modlí ruženec.
A netají sa ambíciou deštruovať parlamentnú demokraciu. A vládna koalícia sa chytá novej príležitosti. Dôchodkami a prídavkami na deti ide podplatiť verejnosť. A pokryteckou hrou s pomýleným kazateľom sa prestáva báť. Chápeme? Dozrieme? Bratia? Sestry? Skočíme do tejto priepasti spolu s Ficom, Kotlebom a Dankom?