Budúcnosť krajiny nemôžu vybudovať tí, ktorí sú podporovateľmi nepriateľov demokratického a slobodného Slovenska.
Podvodne získané „vzdelanie“, propagačné „správy“ o SMERODINE v Hlavných správach a iných konšpiračnych weboch. Reklama skrytá za bežnú žurnalistiku. Konšpiračnú.
Neusporiadaný nerodinný život. Úctyhodný počet bývalých kamarátov vo výkone trestu alebo popravených mafiou. Kedysi štartér a vechslák, dnes vlekár a predseda parlamentu.
A stále môže pokrytecky hovoriť o ochrane tradičných hodnôt. Sociálne za neho myslí čudák, čo sám seba volá: „posledný križiak“. Ako toto pokrytecvo a klamstvo toxicky deformuje našu spoločnosť vidíme. Pravda už takmer neexistuje. Máš funkciu, máš moc klamať.
A tvrdiť, že to, čo hovoríš ako papaláš, bude pravda. Preto môžeš povedať, že všetci sú rovnakí dezinformátori. Tí, ktorých platí Kremeľ, aj tí, ktorí ako novinári zodpovedne a poctivo tvrdo pracujú.
Pred rokmi nevidel rozdiel medzi poctivým štúdiom a podvodným vysokoškolským titulom zo Skalice. Dnes nevidí rozdiel medzi serióznou žurnalistikou novinárov profesionálnych médií a proruským propagandistickým webom Putinových žoldnierov hybridnej vojny.
Kedysi bolo vzdelanie doložené akademickým titulom vstupenkou do slušnej spolocnosti, no nedala sa kúpiť. To boli tí „najlepší“ v najlepšom zmysle slova. Z gréckeho „aristós“, najlepší – aristokrati mysle aj srdca. Tí, ktorí si vážili poznanie a múdrosť starších autorít, odborníkov a ustanovizní, ktoré túto múdrosť v úcte k poznaniu odovzdávali z generácie na generáciu. A preto bolo potrebné aj študovať a svoju vzdelanostnú a intelektualnu úroveň obhájiť.
Pred akademikmi a odborníkmi. Titul mal obsah a váhu. Bol puncom intelektualneho a morálneho potenciálu a overených schopností, ktoré mali byť pre spoločnost prínosom a nádejou do budúcnosti. Budúcnosti, v ktorej sa poznanie a úcta k múdrosti bude odovzdávať ďalej.
Odpísaná diplomovka aj akademický titul bez obsahu je len predstieraním toho, čo kedysi titul z klasickej univerzity znamenal. Nevzdelanosť sa vydáva za vzdelanosť. A „sprevádza“ ju nevyhnutne bezcharakternosť ako zdroj lži a nenávistnej zloby pokrytcov. Ignorant, ktorý predstiera vzdelanie a múdrosť hreší hneď dva krát. Klame vo svojom životopise, aby tak klamal aj v budúcnosti.
Predseda slovenského parlamentu preto platí protisloveské weby a nič mu na tom nie je čudné. Vraj noviny ako noviny. Veď hej. Titul ako titul. Naozaj? Dokedy to budeme prehliadať.
Nezvykajme si na bezcharakternú podpriemernosť a hlúpu lož plnú nenávisti. Práve nenávisť a lož dnešnych papalášov v kresle predsedu parlamentu či ministra financií sú definitívnym popretím posolstva Novembra 89 a víťazstva lásky a pravdy nad lžou a nenávisťou.
Plagát Novembra 89 mám dodnes doma. Plagát Občanského fóra s Vaclavom Havlom a konštatovaním, že láska a pravda víťazia nad lžou a nenávisťou. Bol som vtedy v štrajkovom výbore LF UK a mal som 21 rokov.
Ak sa prihovárame za významne lepšie učiteľské platy pre kvalitných učiteľov a učiteľky nezabúdajme, že nevyliečiteľné rany nášmu vzdelávaciemu systému spôsobili práve títo klamári, ktorí zneuctili naše vzdelávacie ustanovizne a zo vzdelania spravili len blší trh pochybných titulov. Nielen svojim podvodným štúdiom, ale aj svojim aktuálnym „úspechom“ a spoločenskou prestížou úspešných kariér napriek kriváckej minulosti.
Musíme sa ich zbaviť múdrymi a trpezlivými krokmi. Spolu s tými šíriteľmi triedneho boja a nenávisti, ktorí sa v Novembri 89 a trochu neskôr preliali cez podniky zahraničného obchodu KGB, ŠtB a KSČ do SDĽ, HZDS, SMERu, HLASU a uvidíme ešte kam.
Neskrývaná verejná lož a nenávisť ich nositeľov je spoľahlivými indikátorom toho, že budúcnosť s týmito ľuďmi bude len otrávená a otravná. Viem, že práve na to sú voľby a politická súťaž. Kto však nerešpektuje pravidlá hry, vždy znovu niekoho oklame. A vidím, že imúnni voči spravodajským hrám nie sme, keď ich proti nám hrajú slovenskí populisti a ruské spravodajské a vplyvové inštitúcie. A to dokonca aj za peniaze slovenských daňových poplatníkov. Preto je potrebné hovoriť ešte dnes a stále znovu, že takéto vzory vo verejnom živote našej spoločnosti sú jej rakovinou. A odkladanie terapie môže našu aktuálnu situáciu a budúcu prognózu len skomplikovať. Čo už je horšie ako „priateľská“ spolupráca a pofiderné propagandistické hry s nepriateľmi demokracie a slobody na Slovensku.
Text pôvodne písaný pre blog denníka SME