Obyčajná hybridná slušnosť

Je tu už pandémia toxických slov a konania. Buďme naďalej opatrní. Rúško, odstupy a umývanie rúk navyše prestávajú stačiť. Rozmohol sa nám tu toxický vírus lži a podvodného pokryteckého konania.

Už je čas? Mohli by sme sa opýtať, či zmutovala slušnosť? A kam sa podela ambícia slušného Slovenska, ktoré sme hľadali na námestiach od marca 2018?

Musím priznať, že sám som zaujatý, preto som sa s redakciami, kam príležitostne pošlem svoje príspevky, dohodol, že to pekne priznám, že som členom strany Progresívne Slovensko. No predsa: mám 52 rokov a Progresívne Slovensko len tri. A moje úvahy aj životná skúsenosť pedagóga, teológa, projektového manažéra škôl či neziskoviek sú dlhšie, a preto nie všetko, čo píšem, je len stranícka politika. Len som si v tomto „pokročilom“ veku povedal, že je asi potrebné zapojiť sa do spoločného úsilia a osobnú angažovanosť takto „inštitucionalizovať“. Lebo chcem stáť nielen na strane pravdy, ale aj vedľa ľudí, ktorým dôverujem a s ktorými nám ide o spoločnú dobrú vec. A chcem pomôcť spraviť našej krajine krok dopredu.

Za slušné Slovensko ako hnutie sa zrodilo ešte trochu neskôr ako to „progresívne“. No už František Mikloško písal, že Igor Matovič nie je slušné Slovensko. V iných veciach budem s pánom Mikloškom polemizovať. V tomto nie.

Čo je slušnosť?

Ako to je teda s tou slušnosťou? Zmutovala? Ja si myslím, že nezmutovala. No akosi sme sa nedohodli, čo je slušnosť, a že takáto slušnosť nestačí. Aj preto bolo možné do slušnosti pribaliť iné predstavy o tom, kto je a kto nie je slušný. Kto preto môže alebo nemôže vystúpiť na zhromaždení. Mne samému sa stalo, že ma pozvali na jednu tribúnu, lebo ma poznali vraj ako slušného človeka. Ale pre istotu som ich v Žiline upozornil, že som síce len radovým, no predsa len členom politickej strany. Stal sa zo mňa človek na tribúnu nevhodný, „neslušný“. Priznal som sa sám. Bez mučenia.

Aj preto, ako ľahko slušnosti a etike chceme porozumieť, musím s bolesťou priznať, že slušnosť ako mravná kategória tu nebola a ako pravidlo etikety sa vo verejnom živote neuchytila. V parlamente aj vo verejných funkciách máme dnes priveľa na prvý pohľad neslušných ľudí, ktorí klamú, verejne sa osočujú, nevedia sa vzájomne rešpektovať, navzájom sa verejne urážajú a nestoja si za svojím slovom a skutkami. Naprieč politickým spektrom.

Nie je to len etiketa. Zdá sa, že alternatívny vzťah k pravde nemôže byť len záležitosťou slušnosti a etikety. Na pozadí série osočovania či prekrúcania udalostí sa postupne ukazuje, že hlboká slušnosť, ktorá je prejavom ľudského rešpektu a lásky k blížnemu, tu dlho nebola. Slovo nikdy by som nepoužil, ale vo vzťahu k niektorým ľuďom by som sa nebál ani tohto slova.

Víťazstvo pretvárky nad životom v pravde

Slušnosť premohla pretvárka a účelová lož, ktorá má budiť dojem mravnosti a ochrany často povrchných pokryteckých zásad, ktoré ich nositelia vydávajú za hodnoty, či dokonca za hodnoty tradičné. Lži či cielené prekrútenie skutočnosti poslúžilo, keď sa hovorilo o prezidentskej kandidátke, o nebezpečenstve epidémie LGBT, potratárskych politikoch či o tom, ako je Trump ochrancom tradičných hodnôt a Merkelová bránou islamu do Európy. Mohli by sme pokračovať o šorošovských sprisahaniach či iných vyčerpávajúcich kauzičkách.

Na slušnosť sa dá ľahko hrať, keď sa rozhorčíte na námestí, na tribúne, pred kamerami, keď sa rozhorčíte nad poslancom, ktorý chráni zlodejov, či nad ultraliberálmi, ktorí idú zničiť Slovensko. Skvelý je roztrasený hlas na videu pred majetkom Slovenskej republiky v Cannes či pred schránkami cyperského paneláku. Alebo pri dych vyrážajúcom happeningu s 5000 zapálenými sviečkami symbolizujúcich odvrátiteľné úmrtia pred úradom vtedajšej zlej vlády.

Nová norma

Keď však opadne eufória a príde kontrola realitou, ukáže sa, že takáto horlivá slušnosť bola len maska. Dojem bojovníka za slušnosť prehlušia klamstvá a nepodarené príbehy o mydlení barana či iné priemerné tvrdenia, ktoré neprežijú v reflektore pravdy ani jeden deň. Takáto pouličná podpriemernosť sa nám stala normálnou a teda normou utvárajúcou to, čo sa ešte môže. Nová slušnosť je teda to, čo bolo včera ešte neslušné. Neslušnosť, vulgárnosť a lož nám zovšedneli. Menej kradneme, no o to viac klameme. K otázke, ktorý zlodej neklame, sa môže priradiť nová. Ktorý klamár nekradne?

Názor prívržencov je viac ako poznanie odborníkov. Hlasovaním vo facebookovej ankete bude postupne o dôležitých veciach rozhodovať premotivovaná menšina prívržencov. Kto nezdvihne ruku, pôjde na zoznam „múdrosráčov“ a nepriateľov strany a vlády, ktorý sa bude verejne čítať a pravidelne aktualizovať.

Hlasovanie o pravde

Keďže však všetky ostatné názorové skupiny budú ešte menšie, bude táto státisíce počítajúca agilná menšina cez ankety rozhodovať a „vládnuť“. Povedzme si, že nie tak celkom, ale bude mať ten dojem. Ich nadšenie nasýti pravidelný status ich lídra, hoci číslom jeden na najlepšej kandidátke bol úprimne, odvážne a pre ľudí niekto úplne iný.

Porozprávame sa, budeme síce medzi nami vedieť, ako to je, no najväčšia menšina si odhlasuje „sputnik“, otvorenie kostolov či zatvorenie škôl a reštaurácií a nové celoplošné cestovanie či testovanie. Pravda a fakty sú nateraz v akciovej ponuke. Sebavedomie presvedčeniu presvedčených dodá všetkému otvorený a ubolený premiér. On sám jedným hlasom prehlasuje EMA, ŠÚKL, EU aj PKŠ.

Premiér atakujúci všetkých a všetko vzbudí úspešne aj dojem atakovaného a napádaného. On ako vzor angažovaného občana a legitimizácia každej „bezprostrednosti“ bude novou jednotkou bezprostrednej slušnosti označujúcou na počkanie iných kolegov za vraha, princeznú či zbytočného kuvika.

Rokovanie s odborníkmi sú len alibi

Aj na toto by mali myslieť všetci tí, ktorí ešte niekedy vojdú do jednej miestnosti s premiérom. Poskytnú mu len nové alibi. A budú opäť len povláčaní po statusoch a tlačovkách. O slušnosti, pravde, vakcínach, o tom, kto pôjde „do basy“ či kto nepôjde na „potrat“, o otvorení kostolov, židošorošovcoch, o kvalifikácii novinárov či o násilí na ženách sa však nehlasuje na internete či ulici. Prekročili sme rubikon. A vždy sa nájde angažovaný odborník, ktorý podľahne pokušeniu a nechá si s pocitom zadosťučinenia odhlasovať svoju pravdu.

Ide o to, že poza chrbát verejných a legitímnych inštitúcií sme sa stali na zlej strane spolubojovníkmi hlavného aktéra medzinárodnej hybridnej vojny. Zatiaľ len informačnej. Zelení mužíci bez výložiek sú zatiaľ len v susednej Ukrajine. Nám pomáhajú rumunskí a rakúski zdravotníci, Ukrajina nám adresuje medzinárodné posolstvo a napomenutie. A falošná dilema o tom, kto chce vakcínu, má nahradiť mravnú hodnotu pravdivosti a nezmieriteľnosti s lžou.

Nejde o vakcínu, ide o lož

Máme pred očami podvodné konanie hlavného aktéra a následné reťazenia osočovania a lží v priamom prenose. Zdokumentované aj s následnými krokmi voči ministrovi hospodárstva či zahraničných vecí. Mobilizáciu najbližších spolupracovníkov a demagogické útoky na bývalú premiérku. Takto vyzerá lož na najvyššej úrovni. Stala sa normou. Vyjednávame s ňou. Pravde je popri takejto lži len jej inou verziou. Hybridná operácia pracuje práve s takouto zámenou medzi tým, čo je viditeľné a čo sa deje. Jednoduchú lož prekukne každý. Skutočnosť, akou je boj za zdravie či za mier a spoluprácu so všetkými je komplikovanejšia. Všetci chceme spoľahlivé lieky, práve preto máme európske a naše slovenské inštitúcie, ktoré nad tým dohliadajú. Preto je dôležité pri komplikovanej lživej propagandistickej hre zamlčať dôležitý fakt, že Európa sme my. A že neschválená vakcína nie je liek.

Kto je priateľ

Keď sa začne hlasovať o tom, kto je nepriateľom tejto vlády na internete, skončí to v lepšom prípade rozpakmi. V horšom tragédiou. Máme s tým skúsenosť z pogromov a deportácií na Slovensku, no aj úplne čerstvú z Ameriky. Keď americký prezident vyhecoval rozvášnený a aj zabíjajúci dav. A tento dav v americkom parlamente bral násilím demokraciu do svojich rúk. Rozum a cit sa postupne rozpúšťa okolo nás, blízko aj ďaleko, naživo v blene lží, egoizmu a nenávisti. Lebo slušnosť nestačí a mravnosť sa stratila medzi názormi.

Je tu už pandémia toxických slov a konania. Buďme naďalej opatrní. Rúško, odstupy a umývanie rúk navyše prestávajú stačiť. Rozmohol sa nám tu toxický vírus lži a podvodného pokryteckého konania. Akýsi hybrid slušnosti. A ten mnohým naštrbil dôležitú schopnosť vnímať svet taký, aký je. V jeho pravdivej poznateľnosti.

Áno, ako som písal, som zaujatý. Som veriaci človek, som členom rímskokatolíckej cirkvi a som členom politickej strany, ktorá sa volá Progresívne Slovensko. A už len dĺžka tohto textu ukazuje, aké je ťažké sa z tejto pandémie lži a poloprávd vymotať. Neželám si návrat mafiánskej vlády, chcem, aby každý podozrivý mal naďalej právo na spravodlivý súdny proces, neželám si pád vlády. Úprimne si myslím, že zmena na kresle premiéra a ministrazdravotníctva je v tejto situácii cestou, na ktorú musíme vykročiť čím skôr. Lebo treba ísť ďalej. Dnešné číslo je 7836. A to číslo rastie.

Písané pre DenníkN