Oficiálne štruktúry sa chcú aspoň štatisticky stať akoby domovom všetkých veriacich, aby im zajtra povedali, že majú byť opäť ticho. Lebo to je ich a len ich cirkev.
Na základe prebiehajúcej kampane cirkví a niektorých zoskupení sa ukazuje, že sčítanie ľudu 2021 sa stalo pre vedenia cirkví prostriedkom falošného nátlaku na veriacich. Tento nátlak spočíva vo výzve na verejné vyznanie viery, „v ktorom budeme môcť smelo vyznať svoju vieru aj príslušnosť ku svojej Cirkvi. Prihlásme sa k Ježišovi Kristovi a k jeho Matke Panne Márii“. (Z Pastierskeho listu KBS 1. januára 2021.)
Štatistika nie je bohoslužba
Takto sa snažia zo svojej pozície dotlačiť veriacich v rovine osobného náboženského vyznania k štatistickému potvrdeniu ich cirkevnej príslušnosti.
Štatistika je však občiansky a nie náboženský úkon liturgického vyznania viery. Preto to niektorým veriacim a kriticky uvažujúcim ľuďom nehovorí z duše. Niektorým to otvorene prekáža. Cirkevne neorganizovaní ľudia v tom vidia dokonca to, čo to asi naozaj je. Teda konkrétne povzbudenie veriacich smerom k získaniu štátneho cirkevného príspevku.
Naozaj pre všetkých?
Inokedy prísne cirkvi, ktoré upierajú právo na plnohodnotný kresťanský život rozvedeným, znovuzosobášeným, lesbám, gejom či hrubo pohŕdajú slobodou a právami žien a slobodne uvažujúcimi veriacimi kresťanmi, sa náhle láskavo a neúprimne prihovárajú svojim členom a apelujú na ich povinnosť priznať sa k členstvu vo svojej cirkvi slovami o vyznaní viery. Pritom ide len o financovanie.
Oficiálne štruktúry sa takto chcú aspoň štatisticky stať akoby domovom všetkých veriacich, aby im zajtra povedali, že majú byť opäť ticho. Lebo to je ich a len ich cirkev.
Toto pokrytectvo je však zrejmé. Ide totiž o to, že nový zákon z roku 2019 o financovaní cirkví hovorí, že ak sa zmení počet veriacich o viac ako 10 % (oboma smermi), celkový objem štátnej dotácie cirkvám sa taktiež zmení.
Čo hovoria čísla
Podľa zhrnutia na webovej stránke občianskeho združenia OK21 môžeme porovnať, pre koľko ľudí na Slovensku je náboženstvo dôležité. Porovnanie čerpá z viacerých sociologických prieskumov. Tie ilustrujú religiózne správanie obyvateľov oveľa plastickejšie ako len „sčítacia” otázka.
Graf je prevzatý so súhlasom OK21.
Podľa prieskumu z roku 2017 je náboženstvo živote veľmi dôležité pre 23 % obyvateľov Slovenska. Podľa tohto istého prieskumu sa aspoň raz mesačne zúčastňuje na bohoslužbách 31 % slovenskej populácie. To korešponduje aj s prieskumom agentúry Focus (zdroj: FOCUS 2017, Kresťanské postoje a spoločnosť, KPS 2017) z roku 2017, keď pravidelnú účasť na bohoslužbách deklarovalo 30 % obyvateľov. Za „hlboko veriacich“ sa v tom istom prieskume označilo len 8 % slovenskej populácie, za „veriacich“ ďalších 56 %.
Z týchto spolu 64 % veriacich obyvateľov Slovenska však len o niečo viac ako polovica uviedla, že sa vo svojom živote úplne alebo čiastočne riadi učením cirkvi, ku ktorej sa hlási (zdroj – FOCUS 2017, Kresťanské postoje a spoločnosť, KPS 2017).
To nás v celkovom pohľade opäť vedie približne k tretine slovenskej populácie, ktorej osobný život je do istej miery ovplyvnený učením cirkví. Sociologický ústav SAV monitoruje pravidelne dôveryhodnosť rôznych slovenských inštitúcií. V roku 2017 dôverovalo cirkvám ako takým 35 % obyvateľov Slovenska, čo bolo historické minimum. (Údaje sú použité so súhlasom o. z. OK21.)
Sčítanie a financovanie
Od počtu ľudí, ktorí v sčítaní zaškrtnú políčko s danou cirkvou, sa veľmi priamo odvíja aj výška finančného príspevku, ktorý cirkvi budú dostávať od štátu v nasledujúcich rokoch. Aj keď podľa rôznych tvrdení cirkevných ústredí štátny príspevok pokrýva reálne hmotné potreby cirkví len čiastočne, predsa si tento príspevok na platy duchovných a svoje fungovanie nevedia zabezpečiť inak ako touto mobilizačnou kampaňou pri sčítaní ľudu.
Týmto štatisticky deformujú skutočný stav, pokiaľ ide o to, koľko ľudí naozaj súhlasí s názormi cirkevných vedení a koľkí sa cítia byť nimi reprezentovaní. Bez vyznania nie je asi nikto z nás. No mnohí sa môžeme cítiť nezastupovaní svojimi tradičnými cirkvami uvedenými vo formulári SODB 2021.
Katolíci nemôžu podľa výkladu slovenskej pastoračnej praxe z cirkvi vystúpiť. Cirkev im to neumožní. Z hľadiska katolíckej vierouky je pokrstený človek navždy súčasťou cirkvi a z vlastného rozhodnutia sa nemôže členstva v rímskokatolíckej cirkvi vzdať.
Túto duchovnú rovinu a duchovnú moc nemôžeme prenášať do roviny štatistického hlásenia. V tom prípade, že sa človek necíti zastupovaný a reprezentovaný vedením niektorej z cirkví, ostáva pre štatistické účely vlastne bez cirkevnej príslušnosti.
Ako zistiť skutočný počet veriacich
Každá farnosť však reálne vedie štatistiky o pohreboch, krstoch a sobášoch. Podľa toho biskupi rozmiestňujú kňazov a priradia im tak aj cirkevnú dôležitosť. Tieto štatistiky sú bežne dostupné a cirkev nimi disponuje. Podobne aj iné cirkvi disponujú údajmi o svojich aktívnych či štatistických členoch.
Ak by skutočne išlo len o štatistické číslo, stačí spočítať počet účastníkov na nedeľných bohoslužbách. Tieto štatistiky si vie rímskokatolícka cirkev ešte upresniť aj počtom rozdaných hostií pri svätom prijímaní. Nehovoriac o tom, že miera kresťanského presvedčenia sa merateľne overuje postojom jednotlivcov a spoločnosti k rôznym spoločenským javom, trendom či politickým preferenciám. A konaním a životom podľa tohto presvedčenia.
Následne sa ukáže, že vysoká miera nesúladu medzi učením cirkvi a názormi radových veriacich je skutočnou výzvou. Je to implicitné posolstvo o tom, že členstvo v cirkvi a kresťanské postoje predstavujú často dve rozdielne roviny diskusie. O tom hovorí napríklad aj nasledujúca tabuľka (zdroj: FOCUS 2017, Kresťanské postoje a spoločnosť, KPS 2017). Viac ako polovica členov cirkví má na umelé prerušenie tehotenstva názor významne iný, ako je oficiálna pozícia napríklad rímskokatolíckej cirkvi. A takýchto zistení podporujúcu skutočnosť, že vedenie cirkví a jej radoví členovia „vidia veci inak“, je viac.
To, samozrejme, veci nezjednodušuje. Je to signál smerom k tým, ktorí definujú učenie cirkví či komunikujú zrozumiteľne svoje učenie, a smerom k veriacim, či cirkev reflektuje ich skúsenosť života a viery. A ako toto napätie medzi katechizmovou teóriou a kresťanskou životnou praxou zmierniť.
Možnosti iného riešenia
Práve preto by pri financovaní cirkví a novom usporiadaní tohto vzťahu štátu a cirkví mal dostať miesto aj subjektívny postoj členov cirkví v rámci iného zisťovania ako tejto štatistickej a občianskej povinnosti pri príležitosti SODB 2021.
Napríklad pri daňovom priznaní, ktoré by mohlo slúžiť na zistenie preferencie daňových poplatníkov prispievať na deklarované finančné potreby cirkvi aj s dôsledkami na povinnosť plnenia na strane cirkví.
Tak ako to je napríklad v Nemecku, kde štát administruje výber cirkevnej dane v rámci daňových priznaní. Model daňových asignácií či iných modelov financovania činnosti cirkví je možným predmetom ďalších rozhovorov.
Prakticky to vyzerá tak, že ak niekto vystúpi z cirkvi a uvedie to na svojom daňovom priznaní, aby ušetril na „cirkevnej dani“, príslušná cirkev mu neposkytne náboženské obrady či iné služby pri svadbe, sobáši či pohrebe bez spätného vyrovnania tejto „vzniknutej“ podlžnosti.
Priestor na diskusiu je veľký a otvorený, lebo funkčných modelov je vo svete viac. Netreba ho vnímať ako nepriateľský. Naopak. Môže cirkvi v mnohom oslobodiť.
Pôsobenie cirkví vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej sfére
Samozrejme, že cirkvi na Slovensku pôsobia vo vzdelávaní, zdravotníckej či sociálnej starostlivosti. Tieto rozpočtové kapitoly však patria pod príslušné ministerstvá a tých sa nové usporiadanie vzťahu štátu a cirkví nemusí vôbec dotknúť.
Naopak, môže byť prehodnotené v ich prospech. Ich miesto na trhu vzdelávania či zdravotníckych a sociálnych služieb je nespochybniteľné. Často nielen dopĺňajú, ale priamo suplujú služby, ktoré nevie poskytnúť štát.
Sloboda cirkví pred rokom 1989 a dnes
Na základe dohody politických reprezentácií, ktoré v cirkvách hľadajú spojenca pri svojich politických hrách, sa za 32 rokov v parlamente od roku 1989 nepodarilo naplniť reálnu odluku cirkvi od štátu. Komunistický zákon o dozore štátu nad cirkvami pretrváva po reštitúcii cirkevných majetkov v zákone o finančnom zabezpečení cirkví. Práve takýto zákon nesie v sebe potrebu mobilizačnej kampane pri sčítaní ľudu.
Na základe tohto zákona to boli práve slovenskí katolícki biskupi a ich pastiersky list, kto sa zapojil do mobilizačnej kampane medzi prvými. Začali šíriť falošnú teóriu o tom, že štátna štatistika a cirkevná viera súvisia. V neposlednom rade takto nastavený zákon oberá cirkvi o slobodu hlásať evanjeliovú zvesť v čase konfliktu s politickou mocou a pri jej zneužívaní.
Práve fakt, že kňazi a kazatelia sú priamo platení štátom cez príspevok na cirkvi, spôsobuje, že cirkevné ústredia, biskupi a kňazi v pastorácii nemajú slobodu pôsobiť v chúlostivých situáciách, keď sa cítia v područí politickej moci. Tieto skúsenosti sa ukázali v rôznej intenzite aj po novembri 1989 v období všetkých ponovembrových vlád. Spektrum je široké: od otvorenej konfrontácie štátnych orgánov s banskobystrickým biskupom Rudolfom Balážom až po schválenie tzv. Vatikánskej zmluvy v roku 2000. Vždy podľa politickej „konštelácie“ a vnímaného želateľného postoja či okamžitého prospechu.
Príležitosť prejaviť postoj voči vedeniu cirkví
Preto je to pre občanov, ktorí sa necítia byť rešpektovaní vedením cirkví, keď ide o ich osobné položenie, príležitosť prejaviť svoj postoj a ovplyvniť veľkosť štátneho príspevku pre cirkvi. V prípade financovania sa cirkvám hodí aj ich „hlas“. Štatistická váha hlasu jednotlivcov je preto mimoriadne vážna príležitosť dať cirkvám vedieť, čo si o nich ich členovia myslia a či ich chcú takto „platiť“.
Prevláda nevypovedané presvedčenie, že nie všetci inak veriaci chcú, aby cirkev v mocenských a finančných zápasoch operovala číslom získaným manipulatívnou kampaňou a spájala osobné vyznanie viery s potrebou cirkevného manažmentu zaplatiť svoje pôsobenie v spoločnosti.
Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Táto viera sa však nevyznáva v štatistickom údaji, ktorý bude základom na výpočet štátneho cirkevného príspevku v zákone o rozpočte. Pre rôznych ľudí je to preto aj príležitosť vyjadriť postoj k tomu, ako sa cítia.
Spolupráca mocných a hra na pseudokonzervatívne hodnoty
Či vnímajú biskupov a slovenský klérus ako svojich reprezentantov, či im rozumejú, či im hovoria z duše, či stoja na strane menšín, utláčaných a prenasledovaných, či sa vedia postaviť proti lži, pokrytectvu, klientelizmu a násiliu. Ako vnímajú postoje spoločnosti voči ženám a mladistvým a ich zneužívaniu v spoločnosti a cirkvi. Alebo ako sa stavajú k neoľudáckemu extrémizmu a k snahám rehabilitovať tisovskú Slovenskú republiku. Praktické skúsenosti ukazujú aj smutný fakt o dekadentom pôsobení náboženského populizmu a radikalizmu na verejnú debatu.
Lebo občania neraz vnímajú vedenie cirkví ako odtrhnuté od našich životov, vedeckého poznania, práce, životného položenia a názorov. Vidia, že ich hlasy cirkevní vodcovia potrebujú vtedy, keď im ide o peniaze. Inak operujú slovami o zlých liberáloch, rozvedených či nemorálnych odpadlíkoch a o vymyslenom proticirkevnom ťažení. Neraz významní predstavitelia kléru stoja na strane dezinformačných hnutí a živia názory o zlom Západe, skazenosti dnešného sveta a falošne sa stavajú do situácie obetí prenasledovania. Pravdou však je opak. Máme tu nezávislý katolícky televízny kanál či rozhlasovú stanicu. Aj početné kresťanské weby a printové médiá píšu a hovoria slobodne.
Kultúra pretvárky a predstierania tradičných hodnôt
Klerikálne uvažujúcich a pôsobiacich biskupov a kňazov si politická reprezentácia nechce pohnevať. Nadbieha im a ošetruje ich želania v legislatívnom procese. Cirkevní hodnostári však sú súčasťou privilegovanej vrstvy tých, o ktorých sa má štát „postarať“ aj za cenu falošnej stratégie pri získavaní štatistických údajov. Lebo práve počet ľudí, ktorí sa k cirkvám prihlásia, bude východiskom pre vyjednávaciu pozíciu cirkevných lídrov. Tento klerikalizmus je prejavom prežívajúceho slovenského papalášizmu v cirkevnom prostredí. A práve tento fenomén klerikalizmu ako zneužívanie privilégií a moci kléru vytrvalo a dlhodobo vníma ako príčinu vážnej krízy rímskokatolíckej cirkvi aj pápež František.
Preto sú namieste pochybnosti o tomto spôsobe vedenia mobilizačnej kampane. Pózy a povrchné postoje, ktoré sú neraz v konkrétnom živote politikov v príkrom rozpore s kresťanskou etikou, majú prekryť pokrytectvo a falošné konanie. Na Slovensku sa rozmohlo predstieranie úcty voči tradičným hodnotám ako marketingový nástroj. Namiesto úprimnej otvorenosti a férového dialógu sa pokrytectvo stalo dôležitou bariérou na ceste k sociálne aj ekonomicky inovatívne uvažujúcej a fungujúcej spoločnosti. Sklon ku konšpiračným úvahám sa spája so šírením strachu z modernej otvorenej spoločnosti či parlamentnej demokracie. V mene ochrany predstieraných tradičných hodnôt.
Príležitosť na feedback
Ja ako veriaci človek by som ľudí povzbudil k pravdivému vyjadreniu ich skutočných postojov, občianskych aj duchovných hodnôt. Rovnako by sa dala táto na pozadí korony a vládnej krízy nepodstatná záležitosť využiť ako príležitosť. Je to skutočne príležitosť, aby sme postupne upriamili pozornosť zákonodarného zboru k poctivému, spravodlivejšiemu a transparentnému usporiadaniu vzťahu štátu a cirkví. Ich rovnocenné postavenie smerom k štátu aj k sebe navzájom majú byť v spoločnosti zárukou toho, že chudobní, utláčaní a prenasledovaní v nich budú mať svoj hlas aj oporu.
V tejto súvislosti je potrebné prehodnotiť aj to, či počet veriacich 50-tisíc je skutočne férovou podmienkou na registráciu štátom uznanej cirkvi či náboženskej spoločnosti. Je o čom uvažovať aj hovoriť. Bude to len naplnením jednej z nenaplnených ambícií novembra 1989. Darovať cirkvám skutočnú slobodu a nezávislosť od štátu. Je čas dokončiť nežnú revolúciu. Nežne. Bez nátlaku z ktorejkoľvek strany. Lebo ako sa vo svojom príhovore vyjadril pán biskup Cyril Vasiľ, je to len štatistika, nie vierometer. A ja s ním súhlasím. Pri sčítaní ľudu ide cirkvám a náboženským spoločnostiam o peniaze. Viera sa vyznáva inak.