Nejde o celú rímskokatolícku cirkev, ide len a len o rímskokatolícky klérus, ktorý sa za ňu vydáva a sa s ňou aj úplne stotožňuje.

O tom, ako si tu zo štátneho rozpočtu prikrmujeme organizácie, ktoré rozkladajú našu spoločnosť, by sme mohli písať dlho. V parlamente máme politické zoskupenia, ktoré otvorene hovoria, že ich cieľom je demontáž liberálnej demokracie, alebo strany, ktoré otvorene konkrétnymi krokmi podkopávajú demokratické inštitúcie, spochybňujú ich, alebo ich dokonca preukázateľne dlhé roky korumpovali a hodlajú v tom pokračovať. Spojenie bývalého viacnásobného premiéra s neoľudáckymi živlami už netreba ničím dokazovať. Mohli by sme však povedať, že zručnou demagógiou strany ako Smer, Republika či Sme rodina vytvorili po tejto agende vo verejnosti dopyt a demokraciu demontujú úplne demokraticky.

Asi to nebolo také zlé

Riadky v obežníku arcibiskupa Oroscha nespochybniteľne ukazujú, že do služby postupného rozkladu demokracie sa pridali nemalou kvapkou konšpiračného blenu aj významní predstavitelia inštitúcie, od ktorej by sme to z povahy veci nečakali. Môžeme sa preto pýtať, ako sme dospeli do tohto štádia, keď tu rôzni plagiátori a polovzdelanci môžu šíriť dobre namiešaný kokteil lží a nenávisti.

Že sa veci dajú v rímskokatolíckom elitnom klube riešiť aj rýchlo, sme videli v prípade arcibiskupa Bezáka. Ani on, ani verejnosť dodnes nevedia, ktoré vnútorné a verejnosti neznáme pochybenia viedli k jeho exemplárnemu odstaveniu, ktoré nezvrátil ani pápež ľudomil František. Spolubratia biskupi vo Vatikáne vedia veci „vybaviť“. Uvidíme, s akou rýchlosťou sa procesy rozbehnú v prípade verejne známych morálne aj odborne diskvalifikujúcich slov z Oroschovho obežníka. Doprajme si luxus dôvery vo zvyšky ľudskosti vo fungovaní tejto klerikálnej inštitúcie a sledujme, čo sa bude diať ďalej.

Prípady utajovania zneužívania mladistvých klerikmi však ukázali, že cirkevný systém ich privilégiá a verejne pošramotenú povesť vie brániť veľmi efektívne až za hranice zákona. Preto tí, ktorí o ňom aj v prípade rázneho postupu voči konšpiračným dehonestujúcim úvahám arcibiskupa pochybujú, budú pravde asi bližšie.

Poznanie prostredia vyššieho kléru a zainteresovanej verejnosti ukazuje, že kolegovia biskupi si myslia zhruba to, čo do obežníka napísal ich trnavský brat v biskupskej službe. Odsúdenie konania, s ktorým sa biskupi nestotožňujú alebo ich vyrušujú, zvyčajne príde veľmi rýchlo. Tentokrát neprišlo. Asi to nebolo až také odsúdeniahodné.

Chyba v programe

Predstieranie ľudskosti, ktoré sa darí Konferencii biskupov Slovenska už roky, bolo postavené pred skúšku správnosti. Verejnosť nevie, že podľa cirkevného práva KBS nemá žiadne právomoci a každý biskup je skutočne niečím ako feudálnym mocipánom vo svojej diecéze.

Môžu mu len pošepnúť, že takto nahlas to povedať nemal. Skôr brata biskupa v úrade podržia, ako už aj podržali. Je to jeho zvrchovaný názor arcibiskupa ako najvyššej cirkevnej autority v jeho diecéze. On to, čo si myslel, takto pustil von, lebo si „verí“. Takže bratská biskupská kolegialita narušená nebola. Čím ju narušil arcibiskup Bezák, nevieme. Vieme len, že arcibiskup Orosch ju nenávistným obežníkom nenarušil.

Posolstvom pre verejnosť je, že asi takto nejak sa správajú tí, ktorí spravujú cirkev, keď si myslia, že ich nikto nevidí a nepočuje. A ešte trochu „prekvapivejšie“. Toto sa týkalo len jeho pohľadu na nevinu zavraždených Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča.

Ale trochu si to zrekapitulujme. Zažili sme už kontroverzné referendum v roku 2015 či Kuffovu kampaň proti Dohovoru o násilí na ženách a o jeho predchádzaní, ktorý „prekrstili“ ľudia z okolia Mariána Kuffu na tzv. istanbulské zlo. Registrujeme aj významnú neochotu hovoriť otvorene o tom, ako boli v konkrétnych prípadoch ututlávania zneužívania mladistvých kňazmi na Slovensku obchádzané pápežské smernice aj slovenská legislatíva. Samozrejme v mene ochrany tzv. dobrého mena páchateľov a súčasnom znevýznamňovaní a spochybňovaní svedectiev obetí, ktoré ich usvedčili. Vidíme, že tu nejde o chybu v programe, ale o konanie, ktoré je úplne vedomé. Otvorenosť, transparentnosť, úcta k zákonom a rešpekt voči obetiam sú hodnotami, ktoré musia ustúpiť budovaniu lojality k systému, ktorý si viac ako tieto hodnoty cení svoju moc. To sa v cirkevnom prostredí opakovane nedeje.

Zanechajte nádeje

Je zrejmé, že s možnosťou, že zopár ďalších katolíkov príde o posledné zvyšky dobromyseľnosti a pravda na chvíľku nebude uprostred, protagonisti tohto nedorozumenia nepočítajú. Aj keď masívna revolúcia proti klerikalizmu slovenského kléru sa konať nebude, niečo sa opäť posunie. Aj keď tu budú snahy opisovať vlnu kritiky voči tomu, čo pán arcibiskup Orosch v obežníku napísal, len ako liberálna hysterická vlna nenávistnej kampane proti dobrej cirkvi a ďalšia perzekúcia kresťanov.

Tento odhad nestojí celkom na vode. Marián Kuffa tieto tendencie totiž svojím pôsobením dlho polieval, takže niet divu, že to prinieslo svoju úrodu. Na rozptýlenie nádejí, že keby Oroscha „nahradili“ a vymenili za niekoho typologicky iného, by som uviedol, že z toho s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nič nebude. Lebo kolegovia z KBS ho musia paradoxne „odobriť“. Vypustí si kapor rybník? V Čechách majú na to príslovie, že nie. To len na rozptýlenie zúfalých nádejí na zmenu. Ak ho vymenia, tak len za niekoho, kto je s ním kompatibilný a kto sa ešte so svojou agendou nevyautoval tak ako dnešný trnavský arcibiskup.

Ďalej sa hovorí aj o tom, že v Čechách to je iné. No je to skôr vplyvom rímskokatolíckej cirkvi, ktorý je v Českej republike už pre kvantitu významne nižší. A keď sa ozvú so svojimi konšpiráciami kardinál Duka či kanonik Piťha, tak ich uprace profesor a kňaz Tomáš Halík a zopár jeho ďalších kolegov. Na rozdiel od českých krajín tu na Slovensku aj „seriózne“ médium dá slovo biskupovi Zvolenskému, aby doplnil arcibiskupa Oroscha, a vo verejnoprávnej televízii si moderátor drukuje s pánmi Čarnogurským či Palkom. Alebo, len tak mimochodom, vyjde veľká kniha rozhovorov s pánom Palkom. Ako keby sme nevedeli, čo v nej bude.

Katolícky hlavný prúd

Toto nie je kultúrna vojna. Toto zápolenie za tradičné hodnoty sa už preklopilo na nekultúrnu križiacku výpravu. Pán minister Krajniak sa križiakom aj sám nazýva, on „administruje“ túto agendu boja proti vymysleným strašiakom s pánom Romanom Jochom v exekutíve. Pani Záborská a jej družina tvrdí muziku v legislatíve.

A pán Palko je poradcom či konzultantom pri dôchodkovej reforme. Televízia LUX dáva slovo pri komentovaní spoločenského diania „konzervatívcovi“ pánovi Baránkovi. Ten komentuje dianie v slovenskej spoločnosti pre túto katolícku televíziu pomedzi svoje vystúpenia na rusofilných mítingoch konšpiračnej scény v Prahe či v Košiciach. A práve túto televíziu si platia a pozerajú cirkevníci na vidieku, kde nič príťažlivejšie nie je. Čo ešte viac treba na otrávenie myslí kritického množstva populácie? A potom sa idú pomodliť za obete aj s prezidentkou a premiérom. No a medzitým pán arcibiskup Orosch napíše necitlivý obežník. To len tak. Na okraj. Sme prekvapení?

Ak to niekoho upokojí, treba povedať, že to majú aj inde. Tento fenomén je trochu širší. Aj v Čechách majú ľudí, ako je pán arcibiskup Orosch, len ich nie je toľko. Ale je dôležité vedieť, že tento typ hierarchov nie je slovenské špecifikum. Je to takpovediac katolícky hlavný prúd. Zopár Františkových bezprostredných vyhlásení na tlačovkách či neformálnych rozhovoroch leto nerobí. A nemení ani autoritatívne učenie rímskokatolíckej cirkvi o hriešnom zle homosexuality. K tomu si treba sadnúť a napísať solídny pápežský dokument a vyhlásiť ho ako záväzný. To sa však nedeje. Prognóza nie je optimistická.

Nejde o cirkev, ide o klérus

Niekto by mohol povedať, že som skeptický, pesimistický či zlomyseľný. No ten obežník som ja nepísal a zopár ľudí z cirkevného sveta o tom píše už pár rokov. Sú však považovaní skôr za marginálnych hráčov, nemôžu učiť na teologických fakultách a vo vlastných cirkvách sa na nich dívajú cez prsty až nepriateľsky.

Ide o veci, ktorým sa ťažko bez listinných dôkazov verí. Niekedy sa aj ja cítim ako Vrba a Wetzler. Dosť ma za to, čo a ako o nepríjemných veciach píšem a hovorím, kde-tu aj pohlavkujú, škaredo o mne hovoria, zo všeličoho nepravdivého obviňujú. Ale ako sa dá pri tomto mlčať? Ako hovoriť pekne o škaredých veciach? Tak sa ovládam a mlčím a hovorím, až keď niečo raz zas brutálne praskne a poviem: áno, takto to je. A prepáčte: vlastne ešte o čosi horšie.

Lebo očití svedkovia sa dvojtisícročného obra boja. A keď nazbierajú odvahu, tak to neraz veľmi rýchlo oľutujú. Lebo kto sa odváži svedčiť, čelí verejnému tlaku, napríklad aj keď je predátor v sutane právoplatne odsúdený. Dedina stojí za pánom farárom a biskupom. Kto by už veril dievčaťu a jeho starej mame, ako sa to stalo v Nevidzanoch?

Ide však o to, že nejde v tomto prípade o celú rímskokatolícku cirkev ako nositeľku duchovnej tradície. Ide len a len o rímskokatolícky klérus, ktorý sa za ňu vydáva a sa s ňou aj úplne stotožňuje. Je však pravda, že biskupi a kňazi túto myšlienkovú skratku šikovne odovzdávajú celej verejnosti.

Nie až také vážne

Aj inak brilantní komentátori opomenú fakt, že kritický pohľad na klerikalizmus ako zneužívanie moci kléru v spoločnosti je legitímny aj v duchu línie pápeža Františka, ktorý opakovane hovorí, že hlavným problémom dnešnej rímskokatolíckej cirkvi je klerikalizmus. T. j. papalášizmus a „nadpráva“ kléru, teda biskupov a kňazov, ktorý vedie k zneužívaniu moci a ututlávaniu odhalených deformácií namiesto vyvodenia adresnej zodpovednosti. Tomu prepadli aj mnohí bežní veriaci, keď uverili klerikálnej propagande, že kritika deformácií kléru je útokom na ich cirkev. A vieru. A iniciatívne útočia v mene cirkvi na kritikov biskupských a klerických „anomálií“ ako na nepriateľov a údajných neomarxistov či odpadlíkov.

No toto pravda určite nie je. Aj ja som napríklad členom tej istej cirkvi ako pán Orosch a záleží mi na nej. Práve preto o tom tak trpezlivo píšem. Tak ako mi záleží na našej krajine a žijem tu. Cirkev zachránime pre ľudí vtedy, keď nenecháme, aby si z nej robili ľudia ako arcibiskup Orosch vo vedení cirkvi živý štít. Hovoria, akoby len oni boli cirkvou, a pritom sa zaštiťujú percentami zo štatistík. No tí ľudia sa v štatistikách hlásia k viere a k členstvu v cirkvi, nie k nekompetentným a konšpiračným vyjadreniam jej funkcionárov.

Cirkevná hierarchia aj teologické fakulty a profesori teológie menovaní prezidentom či prezidentkou Slovenskej republiky majú však všetky prostriedky a aj profesionálnu povinnosť, aby reflektovali spoločenské dianie aj stav interdisciplinárneho dialógu teológie a ostatných spoločenských či prírodných vied vrátane genetiky či medicíny. Majú možnosť a povinnosť rozumieť súčasnému svetu a korigovať medzery v poznaní tých ľudí, ktorí nie sú profesionálmi. Majú pochopiť, o čo ide, a robiť to inak. Vlastným rozhodnutím sú však tieto autority na strane lži a nenávisti a zotrvávajú tam. Intelektuálna lenivosť, tvrdosť ich srdca a neochota spolucítiť s tými, na ktorých je páchaná krivda, je ťažkým hriechom dnešných slovenských cirkevných lídrov a tých, ktorí ich slová nekriticky počúvajú a mocensky šíria či pretláčajú cez svojich zástupcov aj do legislatívnych textov a usmernení ministerstiev.

V skratke by sa tento stav dal samozrejme zhrnúť do jednej vety. Ale to by sa zrejme zodpovední dekani teologických fakúlt a cirkevné ústredia trochu a možno aj urazili. Podobne ako Konferencia biskupov Slovenska v prípade arcibiskupa Oroscha môžu alibisticky povedať, že sa ich to netýka. Cirkevnoprávne ani naozaj nemajú nad kolegom v KBS moc. Ale bežný človek cíti, že to tak celkom nesedí. Bezáka predsa odvolali a podľa jeho vlastných slov mu ani nepovedali prečo. V najnovšom prípade z Trnavy by aj bolo prečo. Zrejme to však z hľadiska cirkvi nie je až taká vážna vec.

My ľudia z ulice sa musíme naučiť hovoriť touto „cirkevnou“ rečou a rozumieť jej. Ak chceme, aby nás tí, ktorí sú na cirkevné a teologické témy odborníci, vôbec začali počúvať.

Je potrebné spraviť všetko, čo sa len dá, a to ešte predtým, ako dôjdeme k záveru, že iná cesta nebola, ak ju tí, čo to môžu v cirkvách zmeniť, nechcú hľadať spolu s nami, bezmocnými členmi inštitúcie, ktorú si takto privlastnili.

Ak totiž Boh je, tak je len jeden. A tí, ktorí v neho veria, k nemu cestu nájdu aj napriek takto úzko chápanej cirkvi. Nenávisť, konšpirácie a lži nie sú cestou. Modlitba bez pravdy o tom, že zabíjala nenávisť k LGBTI+ ľuďom, ostane len prázdnou teóriou bez fungujúcej praxe. Dotýkať sa ľudského utrpenia a bolesti sa musíme s láskou, empatiou a tak zmierňovať bolesť. Na záver môžeme len povedať, aby sme dobrom premáhali zlo aj napriek tomu, že tí, ktorí to majú v popise práce, sa k ľuďom dobrej vôle, ktorí chcú žiť s inými v porozumení a spolupráci, zatiaľ ešte nepridajú.

Uverejnené v DenníkN 8. novembra 2022