Len 32 poslancov vníma našu spoločenskú nekultúru.
Pamätáte si? Vo Varíne stále majú Ulicu Dr. Jozefa Tisa. Spolu s kolegami sme pripravovali v našej strane novelizáciu zákona o obecnom zriadení a táto novela mala minulú jeseň ambíciu od 1. júna 2023 vstúpiť do platnosti. V parlamente ju predkladal poslanec Tomáš Valášek.
Vychádzali sme z toho, že v súčasnosti obce nemajú zákonom uloženú povinnosť zmeniť existujúci názov ulice alebo iného verejného priestranstva, ak je tento názov neprípustný.
Novú úpravu všeobecných pravidiel určených pre všetky názvy ulíc a iných verejných priestranstiev na Slovensku sa nepodarilo prijať.
Ulica je stále pomenovaná po Jozefovi Tisovi
Obce a mestá, ktoré nespĺňajú to, čo zákon predpisuje, mali mať podľa navrhovanej novely aj po prípadnej konzultácii s Ústavom pamäti národa dosť priestoru a času, aby do 1. júna 2023 splnili svoju povinnosť a dali názvy ulíc a verejných priestranstiev vo svojej pôsobnosti do súladu so znením zákona.
Zákon po prerokovaní posunulo do druhého čítania 66 poslancov zákonodarného zboru. V druhom čítaní s vládou v demisii sa našlo už len 32 zákonodarcov, ktorí túto novelizáciu podporili, a zákon tento parlament ďalej neposunul.
Diskusia v parlamente ukázala, že Jozef Tiso nie je pre zákonodarcov v dnešnom parlamente dostatočným dôvodom zamyslieť sa nad tým, ako naše deti, mládež, ale aj my dospelí vnímame verejný priestor.
Jednoduchým záverom by bolo konštatovanie, že 32 poslankýň a poslancov, ktorí podporili znenie zákona, potrebuje aktuálne v parlamente významnú demokratickú posilu. Ostatní nemajú v demokratickom parlamente napriek predvolebnej estráde čo robiť.
Nejde o Tisa. Ide o samotnú viac ako symbolickú situáciu.
Nekultúra ako štandard
Verejná debata sa nemá kde kultivovať, keď tí, ktorí jej nastavujú pravidlá, nepociťujú potrebu jej zmysluplného spoluvytvárania. Stav verejnej debaty takto deformuje naše vedomie, svedomie či postoje. A vysiela symbolické správy o našej budúcnosti tak, že nevie pozmeniť aktuálny zákon, aby bolo možné vynútiť zákonom odmietnutie Tisa či Lenina ako nositeľa preukázateľného historického a morálno-etického zlyhania a zaujať tak jednoznačné stanovisko k tomu, ako vyzerali čierne kapitoly našich dejín.
V polovici apríla tohto roku sa v médiách objavila správa o publikácii Dokumentačného strediska holokaustu s názvom „Ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi?“ s podtitulom „Vysporiadalo sa Slovensko s tragickou minulosťou?“ Trojica autorov Ján Hlavinka (historik), Katarína Zavacká (právnička) a Andrej Werner (právnik) sumarizuje stav veci z právneho aj z historického hľadiska a konštatujú, že z faktov vyplýva, že ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi je čiernou škvrnou na povesti dnešného Slovenska.
Denník Pravda priniesol správu o tlačovke autorov publikácie a dal slovo aj staro-novému starostovi obce Varín. Starosta Varína Michal Cvacho uviedol, že noví obecní poslanci už zvažujú premenovanie ulice po vojnovom zločincovi Jozefovi Tisovi. Hovoril aj o tom, že komunálne voľby úplne zmenili zloženie obecného zastupiteľstva.
Vo Varíne vznikla názvoslovná komisia, ktorá sa zaoberá témou názvov ulíc. Nové zastupiteľstvo teraz vraj zvažuje návrat k starým varínskym názvom podľa početných remeselných cechov.
Práve v tejto súvislosti sa zmienil starosta Varína aj o ochote zmeniť názov ulice pomenovanej po Tisovi. Žilinský krajský súd podľa vyjadrenia hovorcu v súčasnosti vykonáva procesné úkony súvisiace s doručením vyjadrení účastníkov konania súdu v tejto záležitosti. Podľa starostu sa nálada v zastupiteľstve zmenila tak, že k premenovaniu Tisovej ulice môže dôjsť skôr, ako v tejto veci rozhodne súd.
Vnímanie hodnôt a sveta
Nie je to náhoda, lebo práve kultúrne, mravné a výchovné pôsobenie prostredia či spoločenská klíma sú tým, čo vplýva aj na našu spoločnosť, na jej súdržnosť, nálady a nastavenie. Správanie verejných činiteľov, kultúra ich komunikácie, názvy ulíc a verejných priestranstiev majú v demokratickej spoločnosti modelovať a podporovať hodnoty ľudskej dôstojnosti, rešpektu či demokracie.
Tradičná nekultúra
Aj Slovensko ako štát a krajina má svoju verejnú kultúru a jej úroveň sa posúva a upevňuje cez poukazovanie na pozitívne príklady osobností lokálneho a svetového významu.
Osobnosti a predstavitelia režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej, nacistickej alebo komunistickej ideológii tomu priamo protirečia a deformujú vnímanie verejného priestoru tým, že stavajú nositeľov a šíriteľov triednej, rasovej, náboženskej aj sexuálnej netolerancie a nenávisti a ich preukázateľného uplatňovania v danom historickom období do úlohy pozitívnych vzorov.
To protirečí historickej skutočnosti. Predkladaná novela mala napraviť dnešný stav a zosúladiť legislatívny stav s tým, ako sa dívame na naše dejinné obdobia a ich predstaviteľov, ktorí sú historicky spojení s režimami, čo sa v minulosti preukázateľne dopúšťali zločinov proti ľudskosti.
Nevyužitá príležitosť demaskovala pokrytectvo
Nová zákonná úprava to mala riešiť a zároveň umožniť, aby sa prokurátori aj poslanci či celé zastupiteľstvá mali v zákone o čo účinne oprieť. Tí, ktorí inštalujú pamätné tabule a pomenúvajú ulice a priestranstvá podľa exponentov zločineckých režimov, musia vedieť, že toto ich konanie nie je len neetické, ale aj protizákonné.
Novela existujúcej právnej úpravy túto divnú situáciu mala napraviť. Namiesto toho sme sa dozvedeli, že 32 poslancov a poslankýň, ktorí túto novelizáciu chceli podporiť, narazilo v parlamente na nečakané odmietnutie „nedemokratov“, ktorí takpovediac do demokratického parlamentu nepatria. Aj preto sa tu často tak ťažko dýcha.
Pri hľadaní, kto by mal doplniť 32 zákonodarcov, ktorí našu spoločenskú kultúru či nekultúru vnímajú, by to malo byť dôležité kritérium.
Text písaný pôvodne pre denník SME