Minister Taraba navrhol, aby z programu vlády zmizla veta o odmietaní rozširovania škodlivých ideológií vo vzdelávaní.
Text si môžete vypočuť tu alebo na mojom podcaste
Programové vyhlásenie vlády bolo schválené bez nej. Príbeh však pokračuje. Diskusia sa posunula. Poslanec Richard Vašečka a Kresťanská únia podali svoje návrhy zákonov na rokovanie NR SR. Medziinými aj zákon o „rodičovskom súhlase“ so vzťahovou a sexuálnou výchovou. Vicepremiér Taraba sa k tomu vyjadril, že tieto zákony nepodporia, ale pripravia v koalícii svoje. A to tak, aby ich zákony ako koaličné prešli a cestu ku „konzervatívnejšiemu“ Slovensku otvorili naozaj.
Súhlas rodičov ako schválenie rozširovania vzdelávacích programov
Minister životného prostredia sa okrem iného vyjadril, že by pri vete „o odmietnutí rozširovania škodlivých ideológií“ v programovom vyhlásení vlády museli zároveň zadefinovať, čo sú „škodlivé ideológie“, čo vo vládnom dokumente nechceli. V tej istej správičke sa verejnosť mohla dozvedieť, že činnosť mimovládnych organizácií na školách budú riešiť najmä cez informovaný súhlas rodičov. „Zhodli sme sa, že rodičia by mali vedieť, čomu sú vystavované deti počas obdobia, keď sú v škole,“ povedal Taraba s tým, že súhlas rodiča bude dostačujúca vec.
Preťahovanie lanom
Ide vlastne o presunutie zodpovednosti za schvaľovanie školského vzdelávacieho programu na rodičov. Inými slovami, o tom či niektoré témy sú súčasťou škodlivej ideológie majú rozhodnúť rodičia.
Pritom obsah kurikula je podľa profesora Šveca v jeho Anglicko-slovenskom lexikóne pedagogiky a andragogiky definovaný ako “akékoľvek učivo, didaktícké materiály, učebné situácie, alebo skúsenosti, ktoré môžu napomôcť rozvoju žiackych či študentských poňatí, spôsobností, hodnotových zameraní a postojov”.
Ak čítame v odbornom texte ďalej zmena kurikula “ je záležitosťou vedy, t.j. výskumu a inovatívneho vývoja a nie vec dohadovania sa na počte učebných predmetov a týždenných hodín, ani vec siláckeho sa preťahovania sa lanom”
Skúška správnosti. Praxou
To, do akej miery je obsah kurikula v súlade s odbornou pedagogickou teóriou a skúsenosťami je jednoducho overiteľné. V rámci rozumného pluralizmu je teda obsah kurikula obmedzený tým, do akej miery v rámci pluralitnej spoločnosti vzdelávacie obsahy podporujú hodnoty vzájomného rešpektu, dôstojnosti a demokracie. Ak sa niektoré obsahy tomuto kritériu vymykajú, má ich prítomnosť v kurikule prejsť posúdením odborných garantov.
Niektoré obsahy skutočne môžu byť ohrozením demokratického vzdelávacieho systému a následne aj ľudského spolunažívania. Môžu svojou hodnotovou orientáciou oslabovať vzdelanostnú úroveň aj hodnotový profil absolventov, sociálnu stabilitu spoločnosti, pokojné spolunažívanie a stávajú sa prekážkou vzájomnej spolupráce a súdržnosti.
Môžeme celkom jednoducho siahnuť po tradičnom texte, ktorý hovorí o tom, že dobrý strom prináša dobré ovocie. Naopak zlý strom dobré ovocie priniesť nevie. Posúdenie tohto kritéria však musí byť overiteľné odbornými prístupmi. Medzi ne rodičovský súhlas zaradiť nemôžeme.
Rozhodnutie o obsahu kurikula patrí odborníkom
Nevieme celkom zabezpečiť, aby rodičia odborne vstúpili do dialógu ohľadom obsahu fyziky, geografie či slovenského jazyka ak zhodou okolností nie sú ako rodičia aj pedagógmi či odborníkmi v tejto oblasti.. Práve odborný didaktický diskurz garantuje hodnotovosť a kompetentnosť pedagogiky, ktorú takto chráni pred politizáciou a ideologizáciou.
Takýto potenciálne negatívny dopad vzdelávacích prístupov spočíva veľmi často nielen v tom čo obsahujú, ale veľmi často aj v tom, čo v nich obsahovo či prakticky chýba. Ak je výchova postavená na nevedeckých predsudkoch (vznik či stvorenie sveta, transfúzia krvi, patriarchát, úloha ženy v domácnosti a iné epizodické prípadové štúdie) a konfesionálne ladených posolstvách (napr. tabuizácia sexuálnej výchovy), jej efekt na mladého človeka je taký, že spomaľuje jeho prosociálny vývoj a schopnosť inkluzívnej spolupráce. Následné vyrovnanie deficitu v tejto oblasti je odkázané na neodborné a skreslené zdroje informácií, ktoré komplexnosť pedagogického expertného prístupu vyvážiť nedokážu.
Myslím si, že moderná slovenská škola sa zhodne na tom, že participatívna úloha rodičov je oprávneným očakávaním aj legitímnou požiadavkou aktérov vzdelávania. Rodičia sú nepostrádateľnými spoluaktérmi vzdelávacieho procesu a výchovo-vedného procesu. Demokratická škola s rodinným prostredím spolupracuje, dopĺňa ho a kultivuje jeho fungovanie. Je potrebné však zabezpečiť aj jeho odbornú legitimitu a úroveň vo všetkých vzdelávacích oblastiach ako aj vo všetkých tzv. prierezových témach.
Cieľový vzdelávací program a koncepcia vzdelávania nie je zápas
Ak sa zamyslíme nad poňatím osobnosti v humanistickom učiteľstve, stojíme pred úlohou opustiť bitevné pole. Nie je to totiž ideologická dilema. Kritické myslenie samo osebe nevedie k lepšej spoločnosti a k lepšiemu vzdelávaniu. Ide o to, aby sme sa naučili o slobode a pluralizme uvažovať prakticky a modelovať ho už v samotnom školskom prostredí aj pri jeho reforme či diskusii o jeho podobe.
Podľa profesora Šveca to “je to systematické úsilie utvárať prosociálne výchovné prostredie, ktoré umožňuje rozvoj vnútroosobných a medziosobných vlastností a spôsobilostí. Aby žiačka/žiak, študentka/študent našla/našiel seba, svoje charakterické kvality, tie kladné črty, ktoré ju/ho robia človekom. V globálnom aj lokálnom svete 21. storočia. Už dlhšie sa v tejto súvislosti hovorí o tzv. glokalizácii vzdelávania a vzdelania.
Toto poňatie osobnosti robí zo vzdelania a vzdelávania nový druh dobrodružstva spolupráce a myslenia.
Uverejnené na blogu denníka SME