Posmešné poznámky o plochozemcoch, popieračoch holokaustu, antivaxeroch či proruských trolloch na adresu predkladateľov novely školského zákona nie sú ďaleko od pravdy.
Slovenský parlament minulý týždeň počtom hlasov, ktorý predstavuje ústavnú väčšinu, posunul do druhého čítania novelizáciu školského zákona. Do súčasného zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) má byť doplnený paragraf, ktorý má „ošetriť“ vyučovanie sexuálnej a vzťahovej výchovy tak, že školy budú mať povinnosť vyžiadať si od rodičov informovaný súhlas, ktorého predloha je aj súčasťou predkladanej novely. Obsahuje položky týkajúce sa obsahu výchovy, jej metodiky či cieľov. Tento vzor informovaného súhlasu však ide ešte ďalej. Pýta sa na mená učiteľov, prizvaných lektorov a názvy edukačných publikácií.
Hoci bol návrh novelizácie zákona z dielne poslanca Kresťanskej únie pôvodne zaradený až na druhú polovicu schôdze, poslanci veľmi pružne s počtom hlasov na úrovni ústavnej väčšiny tento zákon ako svoju prioritu schválili.
Po zákone o povinnej tretej hodine telesnej výchovy sa tak poslanci opäť snažia vstúpiť do obsahu kurikula škôl, ktoré sa takto dostáva mimo odbornej diskusie na pôdu parlamentu. O učebných obsahoch rozhoduje hlasovanie ľudí, ktorí o kurikulárnej transformácii a vzájomnej vnútornej prepojenosti jednotlivých vzdelávacích oblastí vedia naozaj veľmi málo.
Boží zákon a novelizácia školského zákona
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predložil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Vašečka. Richard Vašečka je kvalifikovaný učiteľ rímskokatolíckej náboženskej výchovy. Ilustratívnym sa stalo jeho verejne dostupné konštatovanie na portáli www.zastolom.sk, kde v jednom zo svojich textov o tzv. prerušovanom sexe okrem iného uvádza: „Úmyselná ejakulácia mimo pošvy je neprirodzená a traumatizujúca. A nemýľme sa, byť prirodzeným pri sexe nie je módny trend (ako biopotraviny či odmietanie kožuchov), ale Boží zákon!“
Práva rodičov a ľudské práva ako motivácia
Podľa dôvodovej správy predkladaného zákona „navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec, ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu k škole uplatniť“.
Odvoláva sa dokonca aj na článok 14 Charty základných práv Európskej únie, ktorá hovorí o práve rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu detí v zhode s ich náboženským presvedčením. To však má byť v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré ho presne upravujú.
Právo na vzdelanie naráža na náboženské kádrovanie
Citovaním dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ide dôvodová správa predkladaného zákona ešte ďalej.
V tom, v čom chcú obmedziť svoje deti, chcú z rôznych dôvodov a inými mechanizmami obmedziť aj iných: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ Ako? Jednoducho sa budú odvolávať na ich deklarované náboženské presvedčenia a budú ich navigovať k tomu „správnemu“ rozhodnutiu.
Napríklad vyhlásením cirkevnej autority o tom, že príslušná učebnica bude na zozname pre kresťanov nevhodnej literatúry, alebo verejným odmietnutím konkrétneho učiteľa či lektora, alebo jeho označením za „nevhodného“. Učitelia na katolíckych školách potrebujú na svoje pôsobenie súhlas miestnej cirkevnej štruktúry. Ako sa tento zámer bude uplatňovať na štátnych školách, novelizácia zatiaľ nehovorí. Hovoríme o školách, ktorých zriaďovateľom nie je cirkev.
Čo ak rodičia nie sú odborníci? Usmerní ich katechizmus
Dôvodová správa cituje ústavu v súvislosti so starostlivosťou o deti a ich výchovou, ktorá je právom rodičov; spomína právo rodičov na rodičovskú starostlivosť či hovorí o obmedzení práv rodičov podľa zákona. Do dôvodovej správy sa dostal aj citát zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: „Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
Ak sa tento nevinne vyzerajúci citát rozmení na drobné, právo na vlastné filozofické presvedčenie budú mať len deti na štátnych školách. Na cirkevných školách sa výhrada k vyučovaniu, ktoré je v rozpore s úrovňou interdisciplinárneho poznania, nerešpektuje už ani dnes.
Tak ako sa nerešpektuje právo ženy požiadať v cirkevnej nemocnici o gynekologické vyšetrenie alebo prerušenie tehotenstva. Ak sa tento predpis v tejto interpretácii dostane do legislatívy, bude to považované za nezvratný krok a od slobodného práva prejdeme k povinnosti vychovávať deti v súlade s tým správnym náboženským a filozofickým presvedčením.
Predkladatelia si preto myslia, že každá škola pred zavedením akejkoľvek formy vzťahovej a sexuálnej výchovy uvedie do praxe mechanizmus súhlasu rodičov, čím posilní ich právne postavenie a istoty, že si rodičia toto právo prakticky uplatnia.
Zoznam zakázaných a nevhodných autorov a inštitúcií
Dôvodová správa k predkladanému zákonu je vo svojom jadre nepriamym priznaním, o čo v tomto zákone primárne ide. Otázky z predlohy informovaného súhlasu dávajú zmysel, ak vidíme, čo by na súčasnej metodike, učebných textoch, cieľoch a lektoroch sexuálnej a vzťahovej výchovy chceli zmeniť. „[Predkladaný zákon] reaguje na prax, keď sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V poslednom čase ide napríklad o nevhodné publikácie o tzv. sexuálnej a vzťahovej výchove, ktoré sú ponúkané ako edukačné publikácie na školy (napríklad Bendíková, Z. – Mikšík, R. – Mačorová, S.: Vzťahová a sexuálna výchova 2 – pracovná učebnica pre žiakov vo veku od 10 do 15 rokov, vydavateľ Expol Pedagogika, s. r. o.; alebo Kallová, N. – Čierna, A.: Partnerská a sexuálna výchova – pracovný zošit pre stredné školy a gymnáziá, ktorú vydal Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV), niektoré z nich autorkami svojvoľne nazvané a prezentované ako ‚učebnice‘, hoci v skutočnosti učebnicami podľa MŠVVaŠ nie sú a nebola im udelená doložka (autorizácia).“
Tieto publikácie podľa predkladateľa poslanca NR SR Richarda Vašečku „idú mimo rámca chápania výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením“.
Z tohto pohľadu je to kľúčové konštatovanie. Richard Vašečka otvorene hovorí, že pracovný zošit vydaný Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV či inými expertmi na oblasť vzťahovej a sexuálnej výchovy nie je podľa neho v súlade s tým, čo on považuje za svoj rámec chápania výchovy k manželstvu a rodičovstvu.
Rámec predstavy o manželstve a rodičovstve
Ak sa začítame do propagovaných názorov na manželstvo a sexualitu v textoch Richarda Vašečku, ktorý má skúsenosti z práce učiteľa rímskokatolíckeho náboženstva, je zrejmé, že okrem vety o traumatizujúcej nesprávnej ejakulácii, ktorá ho zviditeľnila vo verejnosti, tam nájdeme rozsiahle pasáže definujúce rámec toho, v čom realizuje svoje predstavy o manželstve a rodičovstve.
Je to striktné konfesionálne zadefinované učenie rímskokatolíckej cirkvi, ktoré na vnútrocirkevnej úrovni prijíma poznanie a úroveň interdisciplinárneho či už dnes aj transdisciplinárneho výskumu s veľkou nevôľou. Táto nevôľa sa prejavuje aj tým, že zistenia genetiky, biológie, psychológie či sociológie a medicíny v otázkach interrupcie, sexuálneho zdravia, reprodukčného zdravia, rozvodov, manželstva pre všetkých, homosexuality, transrodovosti či témy LGBTIQ+ ako celku úradná rímskokatolícka cirkev a jej tzv. učiteľský úrad považujú za škodlivé a hriešne.
Na úrovni cirkevného učenia ich nechcú organicky a prijateľne interpretovať tak, aby členovia cirkví, ktorí majú na tieto témy vedecky vyargumentované názory a postoje líšiace sa od učenia cirkví, neboli traumatizovaní, ostrakizovaní a marginalizovaní. Ak nerozumieme týmto odborným termínom, ide o osočovanie názorových oponentov, ich očierňovanie v očiach spoluveriacich a členov cirkví a následné vytesňovanie z cirkevného života. Ak ide o akademických a teologických expertov, nelojálni a polemizujúci pedagógovia na vysokých školách či v pastoračnej praxi stratia cirkevný súhlas na verejné pôsobenie.
Argumentácia pána poslanca Vašečku, že neejakulovať mimo pošvy je Boží zákon, v jeho chápaní znamená, že tomuto imperatívu nemáme ľudské právo sa brániť. Striktne vzaté, táto konfesionálna interpretácia znamená, že každý, kto sa správa inak, hreší. Veriaci katolík je takto traumatizovaný nie tým, ako sa správa, ale tým, že jeho správanie je dôvodom sekundárnej traumatizácie a tabuizácie toho, čoho sa prirodzene dopustil. Navyše pri takej intímnej záležitosti, akou je dobrovoľný pohlavný styk dvoch dospelých ľudí.
Užitočná diskusia, ktorá neznesie odklad
Užitočnosť toho, že sa tento návrh zákona dostal do parlamentu, je v tom, že je názorným príkladom, ba priam prípadovou štúdiou, ako sa náboženské presvedčenie dostáva do legislatívy štátu, ktorý chce byť nábožensky neutrálny.
Osobné presvedčenie pána poslanca a jeho názorového prúdu je formované učením, o ktorom sa vnútri katolíckeho cirkevného spoločenstva konštruktívna diskusia nesmie viesť. Oponenti sú z nej podľa vnútorných pravidiel vylúčení.
Ak ide o akademikov, odborníkov či mienkotvorných ľudí, cirkev im odoberá možnosti tieto názory a odborné tézy šíriť. Varuje pred nimi verejnosť v kázňach, pastierskych listoch a vo svojich médiách ich prezentuje ako nebezpečenstvo a zlo.
Ak pripustíme, aby sa spoločenstvo, v ktorom sa nesmie diskutovať, dožadovalo po tom, ako si takéto autoritatívne učenie osvoja jeho členovia ako svoje osobné názory, práva zakázať diskusiu aj v našich školách, spreneveríme sa najvlastnejšiemu poslaniu demokratickej školy, ktorým je otváranie porozumenia a poznania ako základnej motivácie úspešného a zodpovedného života.
Ako ďalší krok v tomto subtílnom a pre poslanca NR SR Richarda Vašečku dôležitom snažení sa témy zmocní ako absolvent katechetického kurzu a takzvanej teológie pre laikov. Ako učiteľ náboženstva sa pustí do diskusie, ktorá ho násobne odborne presahuje. Má však na ňu spoľahlivý, ideologicky vystužený názor. Ideami konfesionálne zadefinovaného učenia predmetu morálna teológia, z ktorej každý študent teológie – a teda aj on – robí štátnice.
S vedeckým prístupom k teológii ako otvorenej vede však takíto magistri teológie nemajú najmenšiu skúsenosť, a preto ako politickí absolventi ideových školení opakujú len to, čo sa naučili na skúšku z morálnej teológie v čase svojho vysokoškolského štúdia. To im však nebráni kádrovať učebné texty expertných či pracovných skupín, ktoré pracujú na usmerneniach a záveroch interdisciplinárnych projektov. Áno, aj mne to niečo pripomína.
Prečo musíme brať návrh zákona vážne
Posmešné poznámky o plochozemcoch, popieračoch holokaustu, antivaxeroch či proruských trolloch na adresu predkladateľov tohto zákona nie sú ďaleko od pravdy, ak hľadáme prienik tohto prístupu, ktorým je nekritické myslenie a pohŕdanie faktmi či odbornosťou názorových oponentov.
Cirkevné učenie, ktoré ignoruje vedecký konsenzus, je totiž na úrovni neoverenej nevedeckej informácie alebo hoaxu, či ideologickej a propagandistickej lži. Je to však lož konfesionálne chránená cirkevným právom, právom na osobné presvedčenie alebo rovno medzinárodnou zmluvou so Svätou stolicou. Je totiž náboženskou vierou, ktorá neznesie oponentúru, aj keď stojí na prekonanom vedeckom poznaní a dá sa jednoducho vyvrátiť.
Od irónie k rozhovoru. Je to možné?
V konečnom dôsledku je však skvelé, že sa o tejto téme môžeme rozprávať. Vážne a bez ironizujúcich posmeškov. Čas síce nie je veľmi vhodný, ale pri snahe dostať do legislatívy opatrenia, ktoré sa viažu na autoritatívne učenie cirkvi, k tomu raz muselo prísť. Na pozadí dnešnej situácie vo svete a na Slovensku bude vždy niečo dôležitejšie.
Ani táto situácia nie je dôvodom prehliadnuť vytrvalé snaženie poslancov KÚ o presadenie ich presvedčenia stojaceho na dôslednom prijímaní učenia rímskokatolíckej cirkvi do slovenskej legislatívy. Ak sa má naša legislatíva riadiť vnútornými predpismi skupiny kresťanov, dostáva sa nemožnosť vnútornej cirkevnej diskusie niektorých obsahov viery do prostredia nenáboženského a bez odborného či civilizačného konsenzu sa táto skupina domáha jeho implementácie do legislatívy nenáboženského štátu.
Klerikálne formovaná náuka pod tlakom cirkevnej neomylnosti prechádza oponentúrou občianskej verejnosti a skúškou správnosti laického štátu, v ktorom sa opierame o overiteľné východiská a fakty nášho poznávacieho procesu. Nie o články viery a texty pápežských encyklík. Preto treba nájsť spôsob, ako vysvetliť, prečo to nie je možné, a ukázať, ako z tohto sporu môžu vyjsť veriaci ľudia, ktorí sa s niektorými vieroučnými názormi svojej cirkvi nestotožňujú, so cťou a intelektuálnou poctivosťou ako veriaci ľudia aj ako občania.
Odkedy sa v parlamente zjavil kňaz v sutane v sprievode zázračnej sošky Jezuliatka, prešlo pár rokov a od posmešných komentárov musíme prejsť k vážnej debate. Ak sa od tejto nevinne vyzerajúcej a vieroučne podloženej pravdy chceme pohnúť ďalej a nebudeme ju považovať za normu, musíme spraviť krok od lži k pravde aj pri dialógu o budúcej podobe našej spoločnosti. To, čo sa v parlamentnom pléne stalo normálom, je už naozaj nielen neodborné, ale aj neslušné.
Výzva pre demokraciu
To, že cestu k tomuto dialógu, ktorý už neznesie odklad, otvoril tento návrh zákona, je viac ako len symbolické. Ide o to, aby aj mnohí ďalší veriaci ľudia pridali svoj hlas k otvorenej debate bez jej tabuizovania a aby v nej zaznievali hlasy odborníkov a tých veriacich ľudí, ktorí sa s videním poslanca Vašečku a jeho cirkvi nestotožňujú.
Prakticky ide o to, že tento zákon môže obrať deti z konfesionálne formovaného prostredia v protiklade s cieľom demokratickej školy o potrebné vedomosti a zručnosti. Tie zručnosti, na ktorých získanie len nedávno vytvárali odborníci na kurikulárnu transformáciu nové štandardy.
Sprevádza to vzbudzovanie strachu v rodičoch z obsahu či metodiky a zasieva aj fundamentálnu nedôveru k učiteľom a systému vzdelávania ako takému. Je to niečo nepredstaviteľné na iných predmetoch, kde kompetencia učiteľov a proces vytvárania vzdelávacích štandardov a cieľov sú plne v gescii pedagógov, didaktikov či iných expertov.
Informované rozhodnutia a dôvera v odbornosť sa rodia v dialógu
Prierezový charakter niektorých tém zasieva do celého procesu vážnu pochybnosť, čo to bude znamenať pre pedagogické a výchovné pôsobenie v procese vzdelávania. Bude postupne skupina okolo poslanca Richarda Vašečku presadzovať podobný súhlas aj pri predmetoch, o ktorých obsahu pochybujú tí, čo spochybňujú holokaust, existenciu pandémie či očkovanie?
Tu vidíme, ako sa dotýkame krehkej hranice medzi tým, čo je možné a predstaviteľné. Budú rodičia brániť vzdelávaniu svojich detí, ak sa počas prírodovedy, dejepisu alebo biológie budú dozvedať veci, v ktorých je ich presvedčenie viazané na presvedčenie rodičov, ktorí napríklad z vieroučných dôvodov odmietajú evolučnú teóriu alebo schvaľujú rodovo podmienené násilie na ženách?
Práve veku primeraná sexuálna výchova oslobodená od tabuizácie je jedným z najúčinnejších krokov pri prevencii sexuálneho zneužívania maloletých a mladistvých alebo predčasných tehotenstiev a následných interrupcií, či chorôb prenášaných sexuálnym kontaktom.
Naše deti majú právo na poznávanie a vzdelávanie, v ktorom má vzťahová a sexuálna výchova svoje miesto a je odborne, didakticky aj psychologicky zasadená do kognitívneho procesu. Také vzdelávanie je cestou k budúcnosti, kde telo, rozum aj emócie dostanú také impulzy, že sa deti vo svojom budúcom živote nestratia. Tento na terajšie pomery inovatívny prístup sa bez progresu pri nových odpovediach na staré otázky nezaobíde. Rozprávajme sa.
Text pôvodne uverejnený v DenníkN