V piatok 9. mája o jedenástej predpoludním sa v Sixtínskej kaplnke skončilo konkláve bohoslužbou, ktorej predsedal novozvolený pápež.
Robert Francis Prevost už ako Lev XIV. sa prihovoril kardinálom najskôr po anglicky. Svojim materinským jazykom nadviazal na bohoslužobné texty a potom pokračoval v taliančine. Hovoril o tom, ako sa biblické posolstvo transformuje aj do dnešnej situácie. Technológie, moc a hľadanie príjemných zážitkov sú podľa Leva XIV. vážnym konkurentom posolstva, ktoré považuje za dôležité on. Moderný človek sa pozerá na Ježiša Krista v najlepšom prípade ako na superčloveka. Z tohto hľadiska nadviazal na slová svojho predchodcu o faktickom ateizme dnešného sveta. Boha v Ježišovi a v cirkvách hľadá podstatne menej ľudí ako kedysi.
Pápež kráča ako súčasť cirkvi
Ak Lev XIV. niečo za prvé dni krátko zopakoval boli to vyjadrenia sv. Augustína z jeho kázní ohľadom toho, že je spolu so všetkými ľuďmi v prvom rade kresťanom a až potom je biskupom. Je biskupom pre ľudí a stojí v ich službe. Ak sa ako pápež prihovára svojim poslucháčom, hovorí to v prvom rade sám sebe. Nestojí nad ľuďmi ani nad tým, ako sa im prihovára. Je to dobré vidieť a počuť.
Kardinálom sa prihovoril po svojom zvolení z balkóna Baziliky sv. Petra ako ten, ktorý kráča spolu s nimi. Ako jeden z nich. V polarizovanom svete je radikalizácia možno nebezpečnejším javom ako polarizácia. František preto hovoril o synodálnom procese a Lev XIV. sa k tomuto procesu hlási.
Cirkev sa nemá zastaviť. Je to zrejmý odkaz na jeho predchodcu, ktorý hovoril aj v Šaštíne o tom, že ak sa cirkev zastaví, tak ochorie. Kráčať v čase a svete dopredu je preto povinnosťou kresťanskej komunity a jej pastierov.
Vývoj namiesto prerušenia či obratu
Nebude preto namieste očakávať radikálnu zmenu smerovania ani prerušenie procesov, ktoré v katolíckom kresťanstve naštartoval pápež František. Lepšie je hovoriť o novej kvalite tohto procesu. Americký migrant, ktorý dve desaťročia pôsobil v Peru a má aj peruánsky pas je živým príkladom človeka, ktorý je skutočným obyvateľom globálneho sveta a hovorí jazykmi ľudí, s ktorými pracuje a žije.
Jeho pontifikát má byť preto pokračovaním dialógu. Ak nový pápež opakovane hovorí o budovaní mostov namiesto múrov je to viac ako odkaz americkému prezidentovi či viceprezidentovi, ktorému odkázal ešte pred pár mesiacmi, že kresťanskú lásku nemožno dávkovať.
Na sociálnej sieti X kardinál Prevost napísal, že J.D. Vance sa mýli. Kolektívny egozimus nacionalistického „America First“ dostal cez konkláve prekvapivú odpoveď. Cirkev je otvorená ako kolonáda svätopeterského námestia a prijíma všetkých. Zvlášť tých, ktorí sú vytláčaní na okraj spoločnosti a cirkví.
Život nebude čiernobiely
V kontexte svetovej geopolitiky by však bolo príliš zjednodušené dívať sa na nového pápeža ako na toho, kto sa má postaviť na jednu stranu radikalizujúceho sa a polarizovaného sveta. Donald Trump aj „Amerika“ je hrdá na prvého amerického pápeža, no rímskokatolícka cirkev sa cez Leva XIV. nestavia do obrannej pozície. To, že sa v posledných prezidentských voľbách veľa amerických katolíkov napriek tomu, že patria k potomkom etnických a sociálnych menšín či migrantov priklonilo k Donaldovi Trumpovi hovorí niečo viac.
Americká rímskokatolícka cirkev je z hľadiska svetového kresťanstva aj pre katolíkov v Európe a na svete mimoriadne dôležitá. Jej posun „doprava“ je však zrejmý a analytici hovoria o tom, ako sa téma sociálnej spravodlivosti dostala do úzadia v porovnaní s procesmi tzv. „woke“ kultúry, ktorá vo verejnej debate nastoľovala témy, ktoré presunuli časť tradičného demokratického elektorátu k republikánom.
Sociálne citlivý pohľad aj opatrnosť
Lev XIV. sa však svojim menom prihlásil k tým, ktorí sú sociálne marginalizovaní. Latinská Amerika je „vlasťou“ teológie oslobodenia. Sociálna encyklika RERUM NOVARUM Leva XIII. o tzv. robotníckej otázke reagovala na priemyselnú revolúciu. Pápež Robert Prevost žil a pôsobil ako misionár v Peru, stal sa tam biskupom, bol svetovým predstaveným rehole augustiniánov a pozná situáciu sveta z prvej ruky, aby sa stal v roku 2023 lídrom vatikánskeho úradu, ktorý sa zaoberá nomináciami a výberom biskupov.
Tento horizont juhoamerického pohľadu na svet však nebude jednoduché onálepkovať ako „marxistický“ alebo „ľavičiarsky“. Dieťa zo chicagskej španielsko-francúzskej rodiny a rodák z Chicaga je veľmi hlboko zakorenený v tradícii spolupatričnosti, solidarity a univerzálnych hodnôt. Ako ten, kto v nich vyrástol, žil, dozrieval a kráčal aj rôznych dôležitých pozíciách ako ten, kto ho stvárňoval. Stáva sa teraz ľudskou tvárou rímskokatolíckej cirkvi, ktorá bude kontrastovať s inou tvárou Ameriky, ktorú pozná svet po zvolení Donalda Trumpa.
Pocit zodpovednosť a túžba po slobode a spravodlivosti
Výzvy, s ktorými sa stretával v Peru a Južnej Amerike sú reálne. Evanjelikálne kresťanstvo za jedno storočie vyrástlo na významnú silu. Štatisticky sa za jedno storočie k nemu hlási už 500 miliónov členov. Zvlášť je výzvou jednoduchá interpretácia Božieho požehnania, bohatstva a prosperity. Deje sa to v prostredí korupcie a veľkých sociálnych rozdielov, ktoré sú aj ovocím koloniálneho panstva a misionárskej práce, ktorá bola často spojená v histórii aj s násilím odobreným cirkvou.
Americký pápež nebude môcť byť označený za komunistu či marxistu s takou ľahkosťou, ako sa to stalo jeho predchodcovi. V tom bude Lev XIV. ako cirkevný právnik, ktorý bude v dialógu precízne voliť slová iným stelesnením amerického sna. Nebude protiamerický ani antitrumpovský. Ukáže, že pestrosť a jednota majú rôzne podoby.
Kontinuita s Františkom sa bude ukazovať v tom, ako sa bude hlásiť k migrantom, chudobným či nespravodlivo prenasledovaným. Lev XIV. sa však hlási k tomu, že je nástupcom apoštola a prvého pápeža Petra. Nie je nasledovníkom pápeža Františka. Komentátori v tejto súvislosti spomenuli prirovnanie k tomu, že pápeža podobne ako rodičov si nevyberáme, ale je tu preto, aby sme ho prijali a rešpektovali.
Lev XIV. preto bude pre Donalda Trumpa aj každého lídra, ktorý by s ním chcel polemizovať protiváhou. Teológia prosperity ako ju nový pápež pozná z Latinskej Ameriky ale aj z USA bude vystavená rozmeru solidarity, utrpenia a súcitu či spolupatričnosti so slabými. To bude výhoda oproti Františkovi. Robert Prevost pozná Ameriku zvnútra. Angličtina je jeho rodným jazykom a preto mu budú v Amerike rozumieť.
Mier a zápas za mier
Otázka mieru a pokojného spolunažívania spraví už podľa prvého pozdravu z Leva XIV. najvýznamnejšieho bojovníka za mier.
V tomto čase ho prirovnávajú ku Karolovi Wojtylovi, ktorý sa stal pápežom uprostred radikalizovanej studenej vojny. Robert Prevost bol zvolený v deň, kedy si svet pripomínal víťazstvo nad fašizmom, no v Gaze aj na Ukrajine bežní ľudia strácajú blízkych, domovy aj budúcnosť.
Preto slová o posolstve kresťanstva ako neozbrojenom a odzbrojujúcom prístupe k svetu majú v sebe vážny rozmer. Z úst nového pápeža dávajú tušiť, že agresori a tí, ktorí mier len predstierajú alebo ho dávkujú, sa u neho porozumenia budú domáhať zbytočne.
Muži a ženy sa dočkali od pápeža spoločného oslovenia a nebol to len „newspeak“. Vo Vatikáne sa dostávajú aj vo výkonných pozíciách k slovu ženy. Hlasom cirkvi má byť podľa Leva XIV. hlas spoločenstva veriacich nielen jej lídrov. Tí, ktorí nového pápeža zažili, hovoria, že vie a chce počúvať. To je nevyhnutná súčasť dialógu. Pápežstvo má potenciál otupiť polarizáciu a ukončiť radikalizáciu. Lev XIV. hovorí siedmimi jazykmi a je svetoobčanom multipolárneho sveta.
Koniec jednoduchého nálepkovania
Vízia pápeža bude dokonale globálna bez delenia a protirečení. Štátny sekretár Pietro Parolin stál na balkóne po zvolení vedľa neho a bude zaujímavé vidieť, či tento diplomat bude súčasťou kontinuity, ku ktorej sa nový pápež hlási. Rodí sa niečo ako moderovaný konzervativizmus a ten sa stane aj výzvou pre moderovaný liberalizmus. Hoci viedenský kardinál Christoph Schönborn odmieta takéto nálepkovanie, dá sa predpokladať, že sa mu ešte chvíľu nevyhneme. Zjednodušenia budú však vystavené praktickej korektúre samotným pápežom.
Témy LGBTIQ+, pohľad na predčasné ukončenie tehotenstva, ženy či rozvody sú súčasťou učenia katolíckej cirkvi, ktoré sa nebude meniť. Môže sa však dočkať aktualizovanej interpretácie. Podobne ako František, aj Lev XIV. hľadá odpovede na ceste, po ktorej on kráča ako jeden z členov cirkvi. Ak sa ako zástanca chudobných a migrantov bude javiť niekomu ako marxista, určite sa nebude dať označiť za liberála v témach, v ktorých rímskokatolícka cirkev ešte dobieha poznatky a reflexiu prírodných , spoločenských či medicínskych vied.
Ide o to, či sa diskusia bude viesť vo vecnom tóne a bez vzájomného atakovania z druhej strany. To bude výzva na obidvoch stranách. Ide o to, aby sa šedá zóna dialógu a vzájomného prijatia rozšírila a extrémy ostali extrémami bez nálepiek a znevažovania. Viera ani náboženstvo z nikoho nerobí automaticky lepšieho a „požehanejšieho“ človeka.
Podobne aj výzvy dnešnej situácie sveta v podobe ľudskej dôstojnosti, rovnosti, životného prostredia či energetickej núdze musia byť riešené s ohľadom na sociálne kontexty a ľudskú skúsenosť rôznych častí sveta. Jemné hranice medzi dôstojnosťou a rovnostárstvom, individuálnom prístupe a jednoduchých zovšeobecneniach a praktických politických a pastoračných riešeniach budú predmetom dialógu na ceste sveta a rímskeho katolicizmu v ňom.
Američan v Ríme
Američan v Ríme, ako znela titulka jedných talianskych novín ukazuje vnútornú dynamiku nového sveta. Malé signály toho, ako sa nový pápež oblieka ukazuje, že chce uistiť konzervatívnu časť kresťanstva, že mu na tradícii záleží. Zároveň sa skláňa s porozumením k tým, ktorým chce aj on ako pastier slúžiť ako ten, ktorý bude „voňať ovcami“.
Otázka sociálnej spravodlivosti, postavenie žien, či toho, či si spolužitie ľudí toho istého pohlavia zaslúži viac ako desaťsekundové požehnanie sú témy na debatu. Preto hovorí Lev XIV. že je súčasťou cirkvi ako kresťan. To že je biskupom je jeho službou. Politická korektnosť stojí pred výzvou ako hovoriť o tradičnej či prirodzenej rodine, ako hovoriť o klimatickej kríze, ako sa zasadzovať za sociálnu spravodlivosti v čase globálneho kapitalizmu, meritokracie a oligarchických skupín s neskrývaným „sklonom“ ku korupčnému či agresívnemu konaniu.
Pri porovnaní s jeho predchodcami sme videli rozdiel aj v tom, že Lev XIV. si svoj prvý verejný príhovor napísal. Vyberal slová ale jeho ľudskosť tým nestratila na príťažlivosti. Jeho vzdelanie aj pastoračná skúsenosť je preniknutá ľudskou skúsenosťou a snahou rozumieť.
Robert Francis Prevost nevstupoval do konkláve ako favorit. Ukázal sa však ako ten, kto počas konkláve prekvapivo zjednotil rôzne názorové skupiny za necelé dva dni. Vo svete, ktorý kope zákopy a stavia múry, chce nový pápež stavať mosty. Treba mu preto držať palce.