Dosť bolo pokrytectva. Tu si spomínam na Antona Srholca. Práve jeho angažované kresťanstvo blízke tým najbiednejším a zároveň otvorene nastavujúce zrkadlo „mocným“ je alternatívou kresťanstva podľa Matoviča.
Zdá sa, že pre Igora Matoviča je hrozba ulraliberalizmu návnadou, na ktorú chytá svojich voličov. Tých masírovali dlhé mesiace a od kontroverzného referenda vlastne už roky všetci, ktorí liberálov nazývali hanlivými prívlastkom odvodeným od slnka, bez ktorého by nebolo života. A ťahajú nás do bezpečnej tmy. Ak vo svojom statuse Igor Matovič napísal, že KDH „zarezalo“ paktovanie s PS/Spolu, možno povedal len polovicu pravdy.
Alojz Hlina sa pokúsil dať slovenskému kresťanskému voličovi možnosť voliť umiernenú konzervatívnu a spoluprácou inšpirovanú stranu. Toto je posolstvo, ktoré Igorovi Matovičovi asi nesedí. Preto KDH zarezáva predovšetkým Igor Matovič, pretože poskytnutím miesta na kandidátke pre náboženských fundamentalistov a naháňačov strachu veriacim ľudom, nedáva priestor, aby tu vyrástli umiernení kresťanskí lídri.
Prichýlil na prominentných miestach svojej kandidátky pani Annu Záborskú a pána Richarda Vašečku, ktorých rétorika a posolstvá sa nelíši od Kotlebovcov.
Strach (mk)
A vôbec, keď sa bližšie prizrieme kandidátke strany OĽaNO, váhame, či naozaj nevolíme viac boj proti právam menším, vymyslenej „džender ideológii“ a Istanbulskému dohovoru (aby nedošlo k nedorozumeniu – dohovor je naozaj o boji proti násiliu na ženách).
Som presvedčený, že parlament potrebuje rozhľadené kresťanstvo ľudí, ktorí vidia cesty do budúcnosti aj v inom ako ultrakonzervatívnom korzete pokryteckej hry na dokonalosť. Spomeňme si len na ťaženie pána Štefana Kuffu a Richarda Vašečku pod hlavičkou OĽaNO, ktorí v boji proti interrupciám boli ochotní posadiť ženy za mreže.
Každý, kto naozaj rieši politickú dilemu konzervativizmu a liberalizmu sa môže sám seba opýtať: Kde chcem vidieť svoje dcéry, naše kolegyne, manželky, kolegov a tých, ktorí sú aj otvorene iní. Medzi nami, ako našich plnohodnotných spoluobčanov, alebo v gete spoločenskej ostrakizácie a nenávisti v rámci ktorej ich vytlačíme zo Slovenska ako liberálny hnoj?
Z občianskeho progestu v Sabinove (mk/col.)
Príklady kresťanskej nenávisti v praxi už vidíme – aj s obeťami na životoch – v Poľsku, kde sa niektoré obce hrdo hlásia k „zónam bez LGBT“. Nepripomína nám to niečo, čo už tento geografický priestor zažil? Tisovský režim to už overil. Vraj to fungovalo. Celé Slovensko zatiaľ žilo v blahobyte a nič mu podľa niektorých prekrúcačov histórie nechýbalo. „Dobytčáky“ vyriešili Tisov problém.
Na konci pokryteckej hry na konzervativizmus nás veľmi ľahko môže čakať niečo podobné. Hoci Igor Matovič povie, že on to tak nemyslel, pracuje len s tým istým hnevom voličov a voličiek ako tí, čo obdivujú Tisa a gardistické uniformy. A chcú aby sa vypli kamery, aby mohli spraviť poriadok s inými.
A presne o to ide. O kamery. Pokrytci vedia, čo chcú ukázať a nechcú aby ich videli pri tom, čo sa nikto nikdy nesmie dozvedieť. V očiach verejnosti predstierajú ultrakonzeravatívnu dokonalosť.
Ale je to dobré, že to Igor Matovič takto vyhrotil. A poviem vám prečo.
Je čas povedať, že Igor Matovič vyriešil dilemu priemerného Slováka-kresťana, ktorý nechodí každú nedeľu do kostola a o cirkvi a cirkevníkoch ako Kuffa či Orosch aj o tom, čo hovorí pán farár v kostole si myslí svoje. Dosť bolo pokrytectva. Tu si spomínam na Antona Srholca. Práve jeho angažované kresťanstvo blízke tým najbiednejším a zároveň otvorene nastavujúce zrkadlo „mocným“ je alternatívou kresťanstva podľa Matoviča.
Kresťania, ktorí váhajú či majú podporiť Igora Matoviča, sa môžu pokojne pridať k veriacim v Progresívnom Slovensku. Matovič pokryteckým vyhrotením debaty vyriešil dilemu, ktoré kresťanstvo si Slovensko vyberie. Cestou je úprimné hľadanie nových odpovedí na staré otázky bez šírenia strachu a nenávisti voči iným, ako sme my sami. Korupcia a stranícky klientelizmus sa totiž môže znovu dobre narodiť aj v pokryteckom obchode papalášov zo sveta politiky a kresťanských cirkví. Lebo priazeň kresťanov sa v politike vždy dobre zobchoduje.
Rozuzlenie Matovičom teda znie: nehrajme sa na konzervatívcov, ak nimi skutočne nie sme a pozorne sledujme slová a skutky ľudí, ktorí sa oháňajú kresťanstvom. Úprimne povedzme, že chceme iné Slovensko. Naozaj úprimné, naozaj odvážne, naozaj pre ľudí. Je nás dosť. Nenechajme sa prekričať.
Hovorím to ako otec dvoch dcér a verný manžel, ako pedagóg, ako učiteľ, ako publicista, ako aktivista, ako bývalý riaditeľ Katolíckeho biblického diela na Slovensku, ako bývalý riaditeľ VIA IURIS a spolupracovník Zuzany Čaputovej, ako bývalý riaditeľ a spoluzakladateľ Bilingválneho gymnázia C.S. Lewisa, ako veriaci človek a kresťan. Nedá sa všetko zobrať pred kamery, ako to doteraz robil pán Matovič.
Tieto riadky nie sú pre pána Matoviča. Je to esej pre tých, ktorí si myslia, že tam je riešenie. Parlament potrebuje ľudí, ktorí idú s kožou na trh a nepoužívajú nálepku boja proti korupcii na následné strašenie ľudí liberalizmom a vlastnými občanmi, ktorí sú iní. Takých, ktorí sú otvorení a dokážu kultivovať dialóg v politickom priestore aj v témach kresťanských hodnôt a s vedomím, že štát má slúžiť rovnako veriacim ako aj neveriacim.
… muffinky z oslavy „40“… (mk)
Nepotrebujeme erupcie megafónov, parkovanie na prechodoch, sypanie divných predmetov na hlavy kolegov v parlamente, ani teatrálne používanie vizuálnych pomôcok v parlamente. Teraz potrebujeme bezpečné prostredie, pokojné miesto pre život, kde sa nebojíme susedov.
Mestá a dediny s chodníkmi a ihriskami. Školy s dobrými učiteľkami a učiteľmi. Riaditeľov škôl, ktorý rozumejú vzdelávaniu ako príprave na život a tak riadia školy v spolupráci s rodičmi, mestami a komunitami. Potrebujeme statočných a dobrých policajtov, policajtky či vyšetrovateľov a vyšetrovateľky. Potrebujeme odvážne a kvalifikované sudkyne a sudcov.
Som Miro Kocúr, kandidujem s číslom 40 do NR SR za koaliíciu Progresívne Slovensko/Spolu ako expert, pedagóg a člen expertnej skupiny pre vzdelávanie, vedu a inovácie. Moje krátke aj dlhšie texty, fotografie a postrehy nájdete na mojej stránke, v DenníkN, denník SME, na facebooku, na www.aomega.sk, na BLOGU
Uverejnené na blogu denníka SME 28. februára 2020 o 7.30 administrátor blog následne stiahol. Odôvodnil to volebným moratóriom