ZOSTAŤ SÁM SEBOU A ŽIŤ V PRAVDE. Slušne, odborne, ľudsky.
Deti sú v škole. Ja sedím na terase a rozmýšľam nad letom, ktoré sa práve skončilo. Aj dnes sme pri bežnej rutine zvládli raňajky, vyvenčili sme našu malú Csillu, ktorá si ma už skrotila a v spolupráci so susedmi sme dopravili naše študentky do škôl.
Naše dcéry vstúpili s rôznou mierou razancie do veku adolescentov a napriek všetkej mojej kvalifikovanosti sa cítim nepripravený a za pochodu sa mi otvára nový svet. Tri ženy v mojej blízkosti ma učia stále novým veciam. A to som si pred tridsiatimi rokmi myslel, že už všetko viem. Opustil som Lekársku fakultu UK a začal som svoje štúdium teológie.
UČITEĽ
V roku 1995 som ako kaplán dohadoval na vtedajšej Školskej správe úväzky našich učiteľov na rôznych školách. Úväzky sme skladali, tak aby sa to dalo zvládnuť. Bola to moja zodpovednosť a aj sám som začal učiť prváčikov aj ôsmakov na základnej škole a zároveň aj gymnazistov-maturantov či ďalších študentov odborného učilišťa, gymnázia aj obchodnej akadémie. Neskôr som ešte študoval na univerzitách v Ríme a na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.
ŠKOLY
Prázdniny doktoranda boli pre mňa časom práce s ľuďmi v nemeckých či amerických spoločenstvách. Medzinárodné prostredie ma zmenilo a skúsenosť otvoreného pohľadu na život na Slovensku som začal vnímať ako môj dlh voči Slovensku. Dá sa to robiť aj inak. Preto som sa vrátil na Slovensko. Bol som v „zázemí“ pri zrode univerzity v Ružomberku a nemal som z toho dobrý pocit. Chvíľu som tam aj pôsobil. Podobne aj na Teologickej fakulte UK Bratislava a na jej inštitúte v Spišskom Podhradí. Krásne obdobie zakladania a štartu bilingválneho gymnázia mi otvorilo cestu k ekumenickému kresťanstvu a dobrodružstvu myslenia nielen ako k teórii, ale ako k živému procesu neustáleho zlepšovania a hľadania pravdy. Neziskový sektor, štátna inštitúcia ale aj fungovanie ako SZČO boli nové a hraničné skúsenosti. Hranice boli pre mňa prepojeniami toho čo bolo, s potrebou spoznať a naučiť sa hľadať nové odpovede na staré otázky.
TEOLÓG
Pri nových pracovných výzvach a pohovoroch sa vždy moji partneri na druhej strane stola zastavili pritom, že ako doktor teológie s PhD. som „prekvalifikovaný“ a fakt, že som bol aj v cirkevnej službe ako kňaz, bola vďačná téma na diskusie o kresťanstve či cirkvi. Moja skúsenosť je pre personalistov aj mojich neskorších kolegov a kolegyne vždy exotickou. Tabuizované témy sexuality, cirkvi a vecí s tým súvisiacich. Vo firme, kde som pracoval skúšali moji kolegovia odolnosť a toleranciu voči vulgarizmom a tak im veľmi dobre rozumiem a viem ich už aj používať.
SÁM SEBOU
Ostať sám sebou a ostať človekom bolo pre mňa tým hlavným imperatívom. „Mirko, ostaň vždy sám sebou“, povedal mi Janko Maga, môj „kouč“ a duchovný otec, neskôr učiteľ na teologickej fakulte.
Moje profesionálne naplnenie a ľudské dozrievanie vnímam preto ako cestu, po ktorej kráčam. Spoznávam tváre priazne, ľahostajnosti aj nenávisti a chcem vždy ostať sám sebou. Hľadanie pravdy ja aj skúsenosťou omylov a zlepšovania. Chcem a darí sa mi stále ísť ďalej aj pri zakopnutiach. Feedback a reakcia detí či manželky je tou školou, ktorú som v celibáte nemal. A okruh otvorených a úprimných priateľov a priateliek je v tomto trenažérom ľudskosti.
ZRUČNOSTI
Prichádzajú nové odpovede, ktoré sú pravde o živote a o mne samom stále bližšie. Naučil som sa variť. Recepty som skúšal a vylepšoval na rodičovskej „dovolenke“ s prvou dcérou a naša kuchárka Rina z Ríma by si dnes na mojej produkcii určite pochutnala. To ona mi dala príležitosť naučiť sa variť Carbonaru, Bolognese a Lasagne tak, ako ich nerobia v žiadnej reštaurácii. A už mám na to aj celkom slušný zástup svedkov, teda nie je to „samochvála“. Sú aj veci, ktoré neviem robiť, ale o tých sa musíte dozvedieť inde a inak. Aj tak je to tu už dlhé. Neviem spievať a hrať na gitare. To ma mrzí.
ZRANENIA A PÁDY
A takto, pomaly z nohy na nohu, s pádmi aj operovanými kolenami som sa popri mojej odbornosti učil aj trpezlivosti a slušnosti. A ľudskosti.
Mám rád ľudí, a ak to niekto pri mne necíti, vždy ma to mrzí. Lebo nechcem robiť kompromisy s pravdou. A nie vždy nájdem tie správne slová. Ale učím sa. Stále.
PROGRES
Život v PRAVDE ma priviedol aj do partie PS. Nie ako člena strany, ale ako jedného z tých, ktorí patria medzi zakladajúcich členov, aktívneho v platforme Progresívne vzdelaní či v Progresívnych veriach. Z priateľov a kamarátov či spolupracovníkov sa stali aj moji spolustraníci a neraz aj priatelia.
Som hrdý na nášho predsedu Michala Šimečku, na Zoru, Irenu, Ivana, Martina, Luciu a všetkých ďalších. Som im vďačný za nasadenie, trpezlivosť, otvorenosť a úprimnosť. Aj pri nich som sa mnohému naučil a ešte stále neviem všetko. Ale stále sa učím.
ĽUDSKOSŤ
A tak tu sedím na terase a rozmýšľam ako to zajtra dopadne. Ľudsky. A pri tom chcem ostať sám sebou. V tom budem pokračovať. Chcem aby ľudskosť vyhrala. Vtedy je slušnosť prirodzená a odbornosť dáva zmysel.
Preto idem voliť. Odbornosť, slušnosť a ľudskosť. Ľudskosť je budúcnosť.
Foto: z našej terasy. TERAZ. Život je ako vrtuľka vo vánku.