Ozbrojený útok na Ukrajinu môže slúžiť ako liečba šokom.
Chvála Tisovho režimu, relativizácia holokaustu, obdiv Putina, strašenie Amerikou, šírenie účelovej úzko konfesionálne motivovanej nenávisti voči menšinám a naháňanie strachu veriacim ľuďom anglickým výrazom „gender“ či strašenie liberalizmom sú nesmierne nebezpečné.
Nevylepší to ani fakt, že hlásatelia týchto ideí sú ihneď pripravení zakázať interrupcie a verbálne sa snažia všemožne nadbiehať biskupom a veriacim katolíkom.
Slovensko je životný priestor pre veriacich i neveriacich a vidíme že ostrakizáciou a pranierovaním opačného názoru najmä v kultúrno-etických otázkach k ničomu dobrému nekráčame.
Je to po kontroverznom referende proti homosexuálom, neratifikovanom Istanbulskom dohovore či v nekonečnej epopeji o abortoch len vždy nová efektívna zámienka na rozdeľovanie spoločnosti a podnecovanie vášní, ktoré horia ďalej.
Ako veriaci človek sa pozerám do budúcnosti poučený minulosťou. Nenechávajme sa takto lacno oklamať a navzájom odcudziť.
Zjednotili sa neoľudáci, neofašisti a Ficovi aj Pellegriniho exkomunisti. Okolo hoaxov hlavnosprávových prúdov ako hlásnej trúby propagandy agresora napádajú kvalitných novinárov a profesionálne domáce aj zahraničné médiá. To je už len ilustráciou toho, ako to naozaj je a ktoré extrémy sa priťahujú.
Keď expremiér Čarnogurský z proruského valdajského klubu analyzuje vo verejnoprávnej televízii imperiálne Putinovo konanie na pozvanie RTVS, je to už len dymiaca zbraň v rukách popleteného, a preto nekompetentného riaditeľa spravodajstva a RTVS ako celku.
Vidíme to. Čítajme to s „porozumením“. Ozbrojený útok na Ukrajinu môže slúžiť ako liečba šokom. Všetci vidíme, že túto vojnu nezačali dúhové vlajky slobodných ľudí, ale oceľové zbrane tradičného ruského agresora. Na tankoch vtrhli do krajiny, ktorá nebola ich, ako ochrancovia sveta sovietskeho včerajška. Sveta násilia a lži.
Zbaviť sa panciera vlastných predsudkov nebude bezbolestné. Toto nie je triumf slobodných ľudí, ktorí opäť zas mali pravdu. Je to len krok k spoločnému pochopeniu, že nový svet sa nerodí ľahko.
Jeho odporcovia sa nebudú štítiť ani klamstva v médiách a na sociálnych sieťach ani násilia riadeného zo svojich palácov, letných sídel a bunkrov. Môžu totiž definitívne prísť o moc a s ňou o všetko. Preto sú akoby všade.
Ak si však začneme veriť a začneme sa naozaj navzájom počúvať, môžeme trochu podrásť a dozrieť k vlastnej dospelosti, samostatnosti a novej spolupráci tých, čo chcú namiesto vojny porozumenie. Bez lži a nenávisti. Pravda a láska ju musia postupne premôcť a nahradiť.
Na reflexiu nikdy nie je neskoro. Nezabudnime na podvod československých komunistov z 25. februára 1948. Nezabudnime na Gottwalda ani na Biľaka s Husákom či Tisa.
Text pôvodne písaný pre denník SME