Časť verejnosti poctivo hľadá pravdu a overuje pravdivosť publikovaných informácií. RTVS otvára brány konšpirátorom.
Je to ako súčasne stlačený plynový a brzdový pedál . Pravda a jej opak sú rovnocenné. Názor si má spraviť hoaxami a hybridnými dezinformáciami dezorietnovaný a intoxikovaný konzument médií.
Kriticky myslieť a konať na základe faktov, osvojených zručností a vyznávaných etických hodnôt je často komunikovaný hlavný zámer kurrikulárnej reformy vzdelávacieho systému na úrovni základného školstva. Jej osud je však vážne ohrozený. Ani nie tak tým, či sa k nemu prihlási alebo neprihlási pán Drucker ako nový minister, ale rovno verejnoprávnym médiom ako je RTVS.
Čo je pravda
Dnes je výzvou otázka, ktorú položil Ježišovi už Pilát. Ten sa ho opýtal: „Čo je pravda?“ A ide o to či sa profesionálne predpoklady a schopnosť rozoznať pravú ruku od ľavej stanú povinnou kvalifikačnou prerekvizitou pre akúkoľvek verejnú funkciu skôr ako si na dôležité stoličky v krajine sadnú až tí, ktorých sa táto reforma dotkne počas ich „pobytu“ vo vzdelávacom systéme. Dovtedy si tu každý bude za pravdu označovať čokoľvek sa mu do jeho propagandy hodí.
Zhoda okolností ako paródia paródie
Vo verejnoprávnom médiu totiž pôsobí ako moderátor diskusnej relácie šéfredaktor konšpiračného média. Nejde o domnienku autora tohto textu. No po supbjektívnych aj keď zrejmých opakovaných dezinformačných a etických hraničných „epizódach“ už má Štandard aj odborníkmi autorizovaný“papier“ na to, že je konšpiračné. Robí to rafinovane a pozvoľna. Pomer pravdy a nepravdy je voľným okom pre bežného konzumenta tažšie postrehnuteľný ako v prípade „lídrov“ rebríčka.
Po poctivej analýze, ktorú si môže každý prečítať na webe sa v závere dočítame: „Denník Štandard sa prezentuje ako konzervatívny a má viacero znakov, ktoré sú štandardom v médiách s dôveryhodným obsahom – napríklad zverejňovanie mien autorov textov či transparentný prehľad akcionárov. Vo svojich textoch však emocionálne manipuluje a selektívne informuje o migrácii, LGBTI+ ľuďoch, sústreďuje sa na správy a komentáre, ktoré majú vykresliť údajný úpadok a ohrozenie Západu v jeho etnickej, kultúrnej, náboženskej a ideologickej podobe a normalizuje a prináša do verejného diskurzu osobnosti a naratívy krajnej pravice“.
Paródia na realitu je dokonalá, keď je potvrdená okrem akademického posudku aj praktickým konaním. Je to tak povediac skúška správnosti realitou. Tak pán Daniška má za hosťa aj (citujem moderátora) „košatého“ Eduarda Chmelára, ktorý na počkanie hovorí o realite raz jedno potom pravý opak povedaného. A to presne v ten istý deň, kedy sa nemenované médium stalo najnovšou „akvizíciou“ zoznamu slovenských konšpirátorov.
Toxický obsah
A tak je takmer jedno ako bude pokračovať kurrikulárna reforma a či ju minister školstva potichu dokončí alebo aj nie. Nedá sa totiž pridávať plyn a zároveň tlačiť naplno brzdový pedál až na podlahu. Viac ako školy (alebo určite aspoň porovnateľne) formuje našu spoločnosť a jednotlivcov to, čo zaznieva vo verejnom priestore.
A tam, vo verejnom priestore, sú viditeľní a počuteľní ľudia deformujúci skutočnosť. Nechcem sa nikoho dotknúť, lebo to, čo píšem ako „celoživotný profesionálny pedagóg“, nie je osobné. Preto neprinesiem menný zoznam, lebo ide o vec. Hoci aj jej nositelia sú dôležití.
Bez varovania
Preto nateraz stačí povedať, že táto z najvyšších poschodí spoločnosti zaznievajúca národná poézia, próza či rovno patetická lyrizovaná próza neoľudáckej postmoderny a socialistického realizmu je vzduch, ktorý dýchame. Z toho sa nedá neotráviť. Bez upozornenia a nálepky o toxicite tohto obsahu je jeho šírenie verejnoprávnym médiom poľutovaniahodné.
Zabezpečiť vysielanie toxického obsahu alebo obsahu, ktorý môže ohroziť verejnú či osobnú mravnosť našich detí je v prípade diskusnej relácie možné vysielaním po dvadsiatej druhej hodine. V hlavných spravodajských reláciách to však asi celkom možné nebude.
Brzda a plyn
Ostaňme teda zdraví a pridávajme plyn na ceste za pravdou. Tešme sa a buďme vďační, že konšpirátori.sk si robia statočne a kompetentne svoju prácu a otvárajú cestu k pohľadom na svet, ktoré overujú zdroje svojich informácií, porovnávajú ich so skutočnosťou, nešíria tendenčný či extrémistický obsah.
Zároveň tu je verejný priestor a verejnoprávne médiá. Tie sa rozhodli tento rozbeh za novším Slovenskou brzdiť. Tam sa ešte stále pestuje zvláštna interpretácia o vyváženom informovaní a jedna pravdivá informácia je vyvažovaná osobným názorom dezinformátora. Niekedy aj zdupľovanom cez osobu moderátora a hosťa.
Konať a myslieť kriticky na základe faktov, hodnôt či osvojených zručnosti je dnes už kritické. Lebo fakty sa neoverujú, manipulácia sa vydáva za zručnosť a pravda nie je hodnota.
Zostaňme preto zdraví. SMER nemusí byť smerom a Slovensko nemusí byť Slovenskom.
Uverejnené na blogu dennika SME