Hlavnú motiváciu vnímam len v snahe mocensky presadiť niečo, čo nie je ani pravdivé ani užitočné a v konečnom dôsledku je to len skratka na ceste k moci za pomoci jednoduchého rozdúchavania strachu z novej situácie a hnevu či otvorenej nenávisti voči tým, ktorí sú vlastne len zástupnou obeťou. Raz sú to migranti, potom niekto iný.
Spravidla slabší, voči ktorému naviac existujú a pretrvávajú vo verejnosti nevedomosťou živené predsudky a nenávisť. Ženy, sexuálne menšiny, romovia, utečenci či odídenci. A zajtra to bude niekto iný, kto sa bude dať podhodiť davu.
Nie je to náhoda, že aj Veľkonočný príbeh bol príbehom falošného obvinenia a zrady, kedy sa nevinný stal obeťou mocných ochrancov starého sveta. Tesár z Nazaretu však hovoril, že neprišiel nič zrušiť ale naplniť novou interpretáciu a oprášením pôvodného zmyslu.
To je niečo, čo sa deje aj dnes. Ježiš nebol ani žráč ani pijan, nebol ani priateľom skorumpovaných mýtnikov a žien so zlou povesťou či iných ľudí, ktorých zbožní farizeji známi svojou okázalou formálnou zbožnosťou vnímali ako hriešnikov. Aj Ježiš bol paradoxne obvinený z toho, že sa rúha. Inými slovami, že bol proti Najvyššiemu. Ako sa ukázalo všetko bolo inak.
Myslime na to, ak niekto svojú náboženskú príslušnosť a formálnu zbožnosť chce vnucovať iným a v iných vidí bezbožníkov, rúhačov a hriešnikov či nepriateľov tradičných hodnôt. Všetko môže byť naozaj inak. A podľa mňa aj je.