Nebudem robiť reklamu pseudokonzervatívnym médiám, avšak moralizujúci cirkevní aktivisti aj keď sa cítia ako komentátori či analytici by nemali hovoriť v mene slovenských občanov, ktorým je ich viera vzácnejšia ako ich cirkevná lojalita a príslušnosť.
Vraj sa Tomáš Halík mýli keď hovorí o slovenskom katolicizme ako o nositeľovi odtieňa “hnedej”.
Nuž ako kresťan a katolík, ktorý žije so svojou vierou v nemilosti neokozervatívneho mainstreamu mám iný názor. A myslím si, že je podložený aj faktami aj osobnou skúsenosťou 55 ročného bieleho muža. Veriaceho a teologicky vzdelaného, 21 rokov verného manžela jednej ženy a otca dvoch dcér.
Slovenská rímskokatolícka cirkevná hierarchia sa NIKDY nedištancovala a neodsúdila Jozefa Tisa a jeho autoritatívny režim. A neponúkla žiadnu dôstojnú exit stratégiu všetkým, ktorí by chceli na Slovensku mať kresťanskú demokraciu bez odtieňov hnedej.
Naopak arcibiskup hovoril (a NIKDY neodvolal) o blahobyte za Slovenského štátu a kardinál odhalil (a NIKDY nezahalil) Tisovi pamätnú tabulu. Neoľudácki historici organizujú sympóziá oslavného charakteru za účasti (ĽSNS a exĽSNS) fašistov v priestoroch biskupských úradov so snahou rehabilitovať Tisa a Korcova storočnica v januári 2024 s radikalizujúcim sa premiérom Ficom ako keynote speakerom v Nitre na biskupskom úrade pod taktovkou profesora cirkevných dejín a biskupa J.E. Viliama Judáka sú viac ako čriepky z hnedej mozaiky slovenskej úradnej cirkvi.
O Valdajskom klube a bývalom predsedovi KDH ako o jeho aktívnom členovi niekedy inokedy.
O úletoch kňazských antiosobností ako Marian Kuffa, Ján Košiar, Ignác Juruš či Štefan Mordel a o tom, že sú stále pastoračne aktívni a tešia sa širokému priestoru na stránkach otvorene aj skryte konšpiračných pseudokonzervatívnych médií určite tiež teraz nemusíme diskutovať.
Na nejednej katolíckej fare (videl som osobne) “majú” na stene portréty “pána prezidenta” (takto ho oslovujú) Tisa a farnosti spišskej diecézy sa s úctou v kostoloch modlia (počul som osobne) za svätorečenie biskupa Jana Vojtaššáka.
Takže nebuďme útlocitní. Je to pomerne zrejmý a kontinuálny odtieň hnedej a profesor Halík sa ani trochu nemýli.
A predposledná publikácia Odpoledne křesťanství aj zatiaľ posledná publikácia Dopisy papeži profesora Tomáša Halíka je skvelý knižný tip pre moderného a otvoreného slovenského kresťana a kresťanku, ktorí ešte aj dnes na Slovensku chcú veriť a vyrástli z cirkevnej rovnošaty.
Text uverejnený v denníku SME