Čo František zmenil a čo nezmenil.
Duchovný testament Františka je viac ako len spomienka na jeho otvorenosť, láskavosť a dobrotu. Kto chce a vie, môže sa za voľbu nového pápeža modliť.
Kto má na modlitbu iný názor a neverí, že ňou môže zmeniť čo i len seba, môže sám pre seba či svoje okolie hovoriť o svojich preferenciách. Chceme veriť, že súcit a spravodlivosť sa stanú tým arzenálom, s ktorým vatikánske konkláve vstúpi po Františkovi do zápasu o lepší svet. Návrat pred Františka už možný nie je. To však neznamená, že sa o to v rámci katolíckeho kresťanstva nebudú mnohí snažiť.
Sila osobného svedectva Františkovho pontifikátu spočíva práve v tom, že svedomie a osobné presvedčenie je to, čo môže svet aj cirkvi pretvárať zvnútra. Nádej, že sa to môže podariť, je v tom, že tých, ktorí budú voliť nového pápeža, vyberal za kardinálov práve František.
Odkaz „synodality“ ako spoločnej cesty, ktorú ako cestu k autentickej a praktickej službe svetu ukazoval František, je práve v tom. Kráčame ďalej po ceste vo vzájomne komunikovanom súcite a spravodlivosti voči svetu a ľuďom.