Pomáhajme. Deťom. Učiteľom. Spolupráca tvorivých a dobrých ľudí musí priniesť ovocie. Najväčšou prekážkou či brzdou zdravého pohybu sú pochybnosti, či sa to oplatí. A dospelé vzory, ktoré toto snaženie spochybňujú.
Mám dve školopovinné dcéry. Heidi a Lea chodia do školy, kde som sám kedysi pôsobil ako učiteľ.
Ranná rutina. Som už „len“ prizerajúci sa otec. (mk)
V Cirkevnej základnej škole Narnia som začal učiť po mojom odchode z Teologickej fakulty. je to mimoriadne zaujímavé vnímať to, ako sa škola inak javí „nám“ rodičom a inak „nám“ učiteľom a riaditeľom. Práve preto vidím, ako sa tieto dva svety prelínajú a dopĺňajú.
Vzdelanie je vecou rodiny, školy ale je v prvom rade vecou dieťaťa. Dieťa je subjektom, nie je len vecou, objektom. vzdelávania. Deti trávia v škole väčšinu svojho života. Okrem vedomostí nasávajú aj postoje a kultúru školy. Prostredie, farby, tón hlasov učiteľov.
Narnia dospela a bolo potrebné ísť ďalej. Práve vtedy som sa k projektu pripojil a začal som do neho vkladať aj svoje predstavy ale aj skúsenosti. Domácie i zahraničné. Tých nebolo nikdz dosť. Preto sme sa inšpirovali na International School of Prague, Minnehaha Academy v Minnesote či Schottengymnáziu vo Viedni.
Ale aj u rodičov a iných ľudí, ktorí k nám prichádzali na návštevu. Aj plenárne rodičovské združenia sme vždy nastavovali tak, aby bolo jasné, že tu nikto nie je pánom nad ostatnými, že nám ide spoločenstvo študujúcich, rodičov aj školského tímu. V ňom sa prenikajú a spájajú záujmy dvoch strany, aby pomohli našim juniorom a juniorkám dozrievať v poznávaní sveta, jeho zákonitostí ale aj samých seba.
Preto sme hovorili o TRIALÓGU, kedy pri konzultáciách namiesto tradičných rodičovských združení, sedia spolu učiteľ, mama alebo otec ale aj študent. študentka či žiak a žiačka.
Trialog prebieha medzi rodičmi a pedagógmi za účasti a interakcie detí (mk)
Naše dcéry sa spočiatku hanbili, no dnes si to pochvaľujú. Škola je naša to naša spoločná vec. Bol to krok správnym smerom. Teraz to oceňujem ako rodič. Na tento krok sme sa odvážili pred rokmi ako učitelia a vedenie školy. Dnes je to už viac ako krok. Je to cesta, ktorú sme prešli.
Najlepšia škola je škola, ktorá je blízka rodine v priestore aj vo vnútornom hodnotovom nastavení. Mal som kolegu, ktorý krátko po tom, ako sa oženil hľadal bývanie podľa toho, či vo štvrti, kde mal bývať je dostupná peší škôlka, škola i stredná škola. Vo veľkých mestách to asi nie vždy celkom možné. Ale dá sa na to myslieť.
Dnes už nechcem, aby sme ako za socializmu iné počúvali v škole a iné doma. A aby sme žili takýto dvojaký život. Chcem otvorené a bezpečné prostredie pra naše deti. Učiteľky a učiteľov, čo sú vzormi správania ale ja vedomie, že nie všetci sme rovnakí a rovnako zdatní. Že šikovní majú, môžu a musia pomáhať slabším, že solidarit a empatia sa učí v prvom rade zo skúsenosti, nie z kníh, ktoré sa naučíme naspamäť.
Chceme mať múdre, tvorivé, zdravé a dobré deti. To je zárukom dobrej krajiny, fungujúceho štátu aj zmysluplnej budúcnosti nás všetkých.
Vzdelaná a zdravá mladá generácia je najväčším vkladom do budúcnosti našej krajiny. Dá sa to. Darí sa to v školách, kde som pôsobil ako pedagóg či riaditeľ. Zažil som to na stretnutí študentov, ktorých som prijímal do školy ako riaditeľ Bilngválneho gymnázia C.S. Lewisa. Dnes sú roztrúsení a pracujú po celom svete. Stretávame sa a rozprávame. Bolo to veľmi príjemné stretnúť sa s nimi a vidieť v ich tvárach zrelosť a dospelost. Anapriek tomu aj očakávania. Budúcnosti, spojeného s vierou, že všetko môže byť lepšie. Len k tomu treba prispieť.
Som presvedčený, že poznám kritické množstvo ľudí, ktorí to sú schopní spraviť aj pre celé Slovensko. Bude to krok dopredu. Tomuto chcem pomôcť svojimi skúsenosťami, vierou aj presvedčením.
Pomáhajme. Deťom. Učiteľom. Ak máme vieru, že sa to dá. je to práve preto, lebo viera spojená s budúcnosťou je vierou, ktorá prekonáva pochybnosti a strach. Spolupráca tvorivých a dobrých ľudí musí priniesť ovocie. Najväčšou prekážkou či brzdou zdravého pohybu sú pochybnosti, či sa to oplatí.
Andrej Danko opísal prácu, za ktorú dostal titul JUDr. ((z FB profilu Michal Truban))
Práve vzory správania dospelých a dôležitých verejne známych ľudí vie povzbudiť ale aj demotivovať. Oplatí sa to mať na zreteli.
Aj to je ukryté v konštatovaní, že sa neučíme pre školu, ale pre život. Lebo vzdelanie je kapitál, ktorý z nás robí tých ľudí, ktorými naozaj sme. Duchovne, intelektuálne ale aj schopnosťou precítiť a vnímať potreby okolia.
To okolie sa kedysi nazývalo blížnymi. To sú tí, ktorí sú takí ľudia ako my, len sú iní. Z inej ulice, dediny, mesta, konfesie či národa. Toto sa nám stratilo zo zreteľa a preto sa tomu musíme opäť učiť. A pomáhať deťom, učiteľom, tým ktorí chcú ísť dopredu.