Zvýšenie platov učiteľov a opatrenia na pomoc mladým by pomohli.
Miroslav Kocúr,Michal Šimečka
Mladí ľudia sa počas koronakrízy ocitli na chvoste záujmu vlády – ako by bol pre ňu každý desiaty človek na Slovensku neviditeľný. A nezáujem je to vskutku širokospektrálny.
Čo vláda vôbec nepodchytila
Vláda podcenila krízu duševného zdravia, ktorej naši mladí doteraz čelia v dôsledku dlhodobej sociálnej izolácie. V rámci EÚ neboli stredné školy asi nikde zatvorené tak dlho ako u nás. Kontakty a žiadosti o pomoc na krízové linky dôvery narástli trojnásobne. Stúpol počet depresií, úzkostí aj samovražedných pokusov.
Na potrebnú terapiu čakajú mladí ľudia aj štyri mesiace. Pomoc pedagógov, školských psychológov či existujúce programy mentoringu sú veľmi užitočné, no nedokážu suplovať prácu profesionálov v oblasti duševného zdravia.
Navyše, fungujú len na dobre pripravených školách, ktoré majú početný a adekvátne finančne ohodnotený personál. Takých je u nás stále výrazná menšina.
Duševné zdravie je najvypuklejší, no zďaleka nie jediný príbeh zanedbávania mladých. Počas ekonomicky náročných čias bývajú mladí ľudia nezamestnanými nadpriemerne dlho, čo má negatívny efekt na ich plat, kariérny rast a úspory v systéme sociálnej ochrany. Nesúvisí to však s ich neochotou pracovať.
Koronakríza najviac zasiahla práve tie sektory, v ktorých pracuje vysoký podiel mladých – služby, cestovný ruch a reštauračné služby, čo znižuje ich možnosti nájsť si prácu. Aj ponuky brigád práce počas druhej vlny klesli na najnižšie čísla za posledných osem rokov.
Pracujúci mladí sú diskriminovaní tiež pri podpore v nezamestnanosti. Časť z nich na ňu nedosiahne pre podmienku dvoch odpracovaných rokov. Počas druhej vlny boli navyše z programu SOS dotácií úplne vylúčení dohodári, študentov a študentky doň vláda nezahrnula vôbec.
Až 23 percent študentov si preto podľa prieskumu ŠRVŠ bez finančnej podpory nevie predstaviť dokončenie svojho štúdia. A tu sa problémy v oblasti vzdelania zďaleka nekončia.
Kríza motivácie a vedomostí
Až osemnásť percent žiakov a žiačok na Slovensku zostalo počas krízy bez prístupu k online vyučovaniu. Desiatky tisíc študentiek a študentov sa ocitli dokonca bez akéhokoľvek vzdelávania. Aj tí, ktorí sa učili doma, zostali ukrátení.
To všetko potrebuje naše školstvo v týchto mesiacoch doháňať. Zvládnuť situáciu môžu len motivovaní učitelia, ktorí majú postarané o základné materiálne potreby seba a svojich rodín, a môžu tak venovať svojim žiačkam a žiakom všetok potrebný čas – vrátane náročných príprav po večeroch a víkendoch.
Ťažšie to môžeme očakávať od učiteľov, ktorým vláda na začiatku tretej vlny vysiela úplne opačný signál – nie ste pre nás podstatní.
Moderné technológie, nábytok a zariadenie tried, modelové školy to všetko má v systéme vzdelávania miesto. Nič z toho však nedokáže suplovať motivovaných a kvalitne ohodnotených učiteľov, ktorí spolu so študentmi vedia v škole vytvoriť toľko potrebnú atmosféru spolupráce, kreativity, kritického myslenia a vzájomného vzdelávania.
Starostlivosť o dušu aj viac zážitkov
Komplexné reformy vzdelávania sú potrebné, kým k nim však príde, aj malé kroky dokážu v mnohom pomôcť.
Príkladom je krízový balíček opatrení pre mladých, ktorý sme v Progresívnom Slovensku navrhli pred začiatkom školského roka. Sú to rýchle a málo nákladné opatrenia, na ktoré však vláda doteraz nenabrala odvahu.
Navrhli sme 150-eurové poukážky na psychologické poradenstvo mladých ľudí a zvýšenie dostupnosti školských poradní a dlhodobej starostlivosti o duševné zdravie. Odporučili sme podporu rovesníckeho vzdelávania podľa vzoru Rakúska a Česka, ako aj participatívne rozpočty zamerané na podporu pozitívnej klímy na školách.
Navrhli sme tiež stoeurové poukážky na podporu jazykového vzdelávania, umeleckej a športovej činnosti mladých. Všetky tieto aktivity výrazne utrpeli a mnohí mladí ľudia prišli o možnosť rozvíjať svoje talenty.
Ich podporou môžeme zamedziť vznik stratenej generácie s pretrhanými sociálnymi väzbami a zároveň ekonomicky pomôcť umeleckým a športovým klubom a jazykovým školám, ktoré sa ocitli na pokraji krachu.
Pre vysokoškolákov sme navrhli bezúročné pôžičky s flexibilným splátkovým kalendárom a odpustenie školného pri predĺžení štúdia. Ťažšie ekonomické podmienky pre koronakrízu by totiž našich mladých nemali viesť k ukončovaniu štúdia.
Ako byť krajinou (aj) pre mladých
Jeden z návrhov sme sa rozhodli predložiť do parlamentu prostredníctvom poslanca Tomáša Valáška. Ide o zvýšenie sumy, ktorá je oslobodená od odvodov pri brigádach študentov. V tomto roku by ich čistý príjem narástol takmer o 30 eur a cena ich práce by klesla o vyše 60 eur.
Kľúčové je pritom naviazanie na minimálnu mzdu, aby každoročný nárast ich príjmov nebol tak ako doteraz otázkou vôle politikov, ale samozrejmosťou.
Sme presvedčení, že podpora mladých ľudí by mala byť nadstraníckou témou. Ide o jednoduché, administratívne aj finančne málo nákladné opatrenie, ktoré znižuje motiváciu na nelegálne zamestnávanie na strane ponuky aj dopytu. Navyše pomôže mladým ľuďom znížiť ekonomickú závislosť od rodičov, z ktorých mnohí pre koronakrízu tiež zažívajú náročné obdobie.
Slovensko dnes nie je krajinou pre mladých. Zvýšenie platov učiteliek a učiteľov a schválenie konkrétnych opatrení na pomoc mladým ľuďom by boli dobrým začiatkom.
Text pôvodne písaný pre dennik SME